Výstava Krym – Zlato a tajomstvá Čierneho mora je naozaj veľkolepá. Už na prvý pohľad nesmierne vzácne šperky a artefakty z dielne skýtskych, gótskych či hunských remeselníkov vynikali aj popri stálej expozícii známeho múzea, ktoré sa môže pochváliť aj staroegyptskými múmiami či antickým umením. Návštevníkov však k vitrínam s krymskými pokladmi láka aj niečo iné. V podtexte totiž rozprávajú fascinujúci príbeh územia, ktoré bolo od nepamäti dôležitou križovatkou civilizácií, dejiskom bojov, okupácií aj splynutia rôznorodých národov a kultúr. Územia, ktoré sa nedávno stalo dôvodom najvyhrotenejšej krízy medzi Západom a Ruskom za posledné desaťročia.
Hoci sa výstava po niekoľkých predĺženiach čoskoro skončí, krymské poklady územie Holandska tak skoro neopustia. Zástupcovia múzea, ktorí ich zápožičku dohodli s piatimi ukrajinskými inštitúciami ešte pred prepuknutím konfliktu, sa totiž dosiaľ nerozhodli: majú ich vrátiť ukrajinskej vláde, alebo novým úradom na Kryme, ktorý sa v marci pričlenil k Rusku? Obe strany si na artefakty robia nárok, tie však až do odvolania ostanú v Amsterdame. Kurátori požiadali o radu holandskú vládu aj odborníkov na medzinárodné právo – obávajú sa totiž žaloby z jednej či druhej strany. Za ich váhaním však možno cítiť aj morálnu dilemu – ako štát Európskej únie, ktorá odčlenenie Krymu od Ukrajiny neuznáva, by totiž Holandsko nemalo proruskej samospráve umožniť nadobudnúť bohatstvo pochádzajúce z ukrajinských zbierok.
Podľa najnovšej tlačovej správy chcú zástupcovia múzea Allarda Piersona rozhodnutie ponechať na arbitráži alebo dohode nárokujúcich si strán.