Túžby oslobodiť umenie od materiálnej podoby viedli k vzniku konceptuálneho umenia. Postupný vývoj však priniesol do konceptov návrat hmoty. V dnešnom ponímaní koncept predstavuje tému, ktorá môže byť jasná, ale zároveň aj významovo vágna. Divák si vyberá, či pôjde po línii autora, alebo si zvolí vlastnú cestu spoznávania diela. Umelecký šperkár Pavol Prekop takmer päť rokov pracuje na projekte bleskových šperkov, ktorý je zložený z viacerých častí a stále nie je ukončený.
Nazeranie na šperk ako na konceptuálne umenie rozširuje vnímanie šperku, ktorý je bežne považovaný za krásnu ozdobu, na komunikačný nástroj. Prostredníctvom neho autor komunikuje svoj názor alebo postoj. „Konceptuálny rozmer šperku je rozšírenie tela. V tejto polohe sa dá so šperkom pracovať veľmi slobodne a voľne,“ hovorí Pavol Prekop. Jeho projekt bleskových šperkov má svoj počiatok na pomedzí fantázie a spomienok.
Od rozprávky k NASA
Bádanie po bleskových šperkoch odštartoval rozprávkový príbeh o pani učiteľke, ktorá zobrala deti na výlet. Prišla búrka. Učiteľka chcela deti ochrániť pred zasiahnutím bleskom. Keďže vedela, že zlato je dobrý vodič a mohlo by pritiahnuť blesk, tak všetko zlato, čo mali deti na sebe, zahrabala na vrchole kopca a spolu s deťmi sa ukryla pod kopec. Blesky udierali do jedného miesta na kopci a nikomu sa nič nestalo. Pavol Prekop sa na základe príbehu zaoberá dvomi tézami. Čo sa vlastne stalo so zakopanými šperkmi a faktom, že deti mali na sebe toľko zlata. „Na jednej strane ma zaujíma, čo sa stane so šperkom, keď doň udrie blesk a druhá vec je, že hodnota peňazí je nielen pre deti, ale aj dospelých top hodnota,“ hovorí výtvarník.
Začal zisťovať, akým spôsobom je možné technicky docieliť, aby blesk udrel na vybrané miesto, a tiež, či sa podobnou záležitosťou niekto na svete zaoberá. Dopracoval sa k doktorovi Martinovi Umanovi z floridskej univerzity, ktorý sa venuje výskumu blesku. Martin Uman je uznávaným vedcom a spolupracuje s NASA. S odhodlaním vytvoriť bleskový šperk Prekop Umanovi napísal list. „Bol som v tom čase v Amerike, tak som mu napísal, kedy budem na Floride a že by bolo super, keby som sa mohol zastaviť. Natvrdo, idealisticky. Bola to romantická predstava,“ rozpráva Pavol Prekop. Uman mu síce odpísal, no spoluprácu odmietol s odôvodnením, že nemôžu realizovať postranné projekty, hoci dostávajú tisíce žiadostí o spoluprácu od umelcov z celého sveta.
Keďže praktická časť nevyšla, začal sa zaoberať materialitou a vznikla inštalácia s raketami s názvom Space Race. „Súvisí to s pozornosťou celého sveta, ktorá bola upriamená na vesmírne preteky medzi Ruskom a Amerikou, a je to o tom, ako si my lakťujeme pozornosť pre svoj osobný priestor,“ vysvetľuje Prekop. Autor sa v tomto prípade pokúšal nájsť spôsoby, ako zlepšiť komunikáciu s divákom, pričom tvrdí, že pre diváka sú najatraktívnejšie témy s geopolitickým podtónom. Preto reflektuje spoločenské dianie cez seba. Rád narúša paradigmy, aj o šperku, a poprie krásu v zaužívanom zmysle slova. V prvom rade je však dôležitá zrozumiteľnosť sprostredkovania daného problému.
Divák musí nájsť odvahu na hru
Inštaláciu Space Race predstavuje sklenená kocka symbolizujúca ohraničený priestor, v ktorom sú umiestnené zlaté artefakty – rakety so zápalnými šnúrami vytŕčajúcimi za okraj kocky. Dielo je prezentované ako ponuka dialógu s divákom. Dianie v kocke môže ovplyvniť niekto, kto je mimo kocky. Divák musí zvážiť, do akej miery bude zasahovať do diela a či vôbec pôjde do interakcie. „Tým, že do toho zasiahne, môže inštaláciu zničiť. Akoby som vytvoril abstraktnú hru,“ prezrádza autor diela. Medzi divákmi sa našiel aj jeden odvážlivec, ktorý zapálil zápalnú šnúru a dielo celé zhorelo. „Pre tohto človeka, ktorý našiel odvahu a porušil sterilný priestor, je to obrovský zážitok. Síce iba pre jedného, ale to je super,“ dodáva výtvarník. Inštaláciu Space Race si mohli diváci pozrieť v bratislavskej Galérii Gagarinka na výstave Vesmír&Co vlani v októbri.
Ďalší rozmer nadobudol projekt bleskových šperkov vďaka filmovej režisérke Jane Minárikovej. Oslovila Pavla Prekopa v súvislosti s prípravou krátkeho hraného filmu s názvom 25 km štvorcových o mužovi, ktorý sa snaží vyrábať bleskové šperky. Prekopa priťahovala najmä myšlienka, že ak vznikne na túto tému film, tak ľudia budú považovať za skutočnosť, že existuje človek vyrábajúci bleskové šperky. Pre film vyrobil výtvarník rekvizity – „bleskové“ šperky. „Boli to hnusné hlinené guče – veľmi škaredé šperky a vystavoval som ich pri premietaní filmu. Divák prechádzal okolo škaredých šperkov so znechutením, a potom videl film. Vďaka nemu sa k šperkom vracia s úplne iným vzťahom – zrazu sú preňho krásne,“ spomína Prekop.
Konceptuálne umenie nepotrebuje štítok
Podľa Prekopa je dôležité uvedomiť si v prípade konceptuálneho umenia, akým spôsobom chce umelec nadviazať dialóg s divákom. Môže mu poskytnúť pár návnad, aby dokázal pochopiť významy, ktoré autor reprezentuje v diele. Na to, aby mohol vzniknúť dialóg, musí byť divák odhodlaný vyvinúť aktivitu. „Chcem od diváka, aby sa zapájal, aby namáhal mozog. Lebo inak k dielu pristupuje, ako keď si kúpi vysávač s návodom na použitie,“ dodáva umelec.
Projekt bleskových šperkov sa bude po prvýkrát prezentovať v celku – s audionahrávkou rozprávky, inštaláciou Space Race, hlinenými „bleskovými“ šperkmi, ale aj komunikáciou s vedcom Martinom Ulmanom od 12. marca do 25. apríla v galérii pre umenie a dizajn MaximiliansForum-Passage für Kunst und Design v Mníchove. Divák tak bude môcť sledovať vývoj konceptu na časovej osi prostredníctvom jednotlivých artefaktov, ktoré sú navzájom previazané témou.
Projekt bleskových šperkov začal vznikať pred piatimi rokmi a jeho záver je stále otvorený. K úplnému ukončeniu projektu chýba už len posledná vec a tou je skutočný moment – reálny bleskový šperk. Aj tu však autor v závere dodáva spochybňujúce: „Alebo ani nie.“
