Udalosť je o to významnejšia, že za posledných 52 rokov nemal Csontváry v maďarskom hlavnom meste takú rozsiahlu výstavu. Celé generácie vyrástli bez toho, aby mohli naživo vidieť jeho dielo. Pritom Csontváryho obdivoval aj sám Picasso.
Súčasná výstava všetko napraví. V budove z konca 19. storočia na Budínskom hradnom kopci možno vidieť takmer stovku obrazov vrátane slávneho Osamelého cédra či Csontváryho autoportrétu. Diela nie sú zoradené chronologicky, ale do tematických celkov. Začína sa jeho ranými portrétmi a štúdiami divých zvierat, pokračuje budovami a krajinami, až sa dostaneme k jeho klasickým známym kusom. Po Búrke v Hortobágy a Údolí Tarpatak (Studeného potoka) v Tatrách nasledujú obrazy s mediteránnou atmosférou a tzv. luminóznymi farbami.
Nechýbajú maľby historických krajín, najmä antických monumentov – medzi nimi vyniká Csontváryho majstrovské dielo Ruiny gréckeho amfiteátra v Taormine (1905). V ústrednej výstavnej hale sú len dve obrie maľby – Baalbek a Máriina studňa v Nazarete. V časti venovanej záveru maliarovej kariéry možno obdivovať Jazdu na koni pri mori a Osamelý céder (1907).
Tivadar Kosztka Csontváry (1853–1919) je jedným z najvýznamnejších moderných maďarských maliarov. Za svojho života sa síce uznania nedočkal, no necelú dekádu po jeho smrti vznikol Csontváryho kult. Umelec sa neprispôsobil žiadnemu konvenčnému smeru aj preto ho široko obdivovali. Mal však len niekoľko výstav – aj pre technické ťažkosti s prepravou veľkých malieb. V roku 1973 na jeho počesť otvorili súkromné múzeum, kde je vystavená polovica jeho diela.
Okrem múzea v Pécsi sa väčšina jeho hlavných diel nachádza vo verejných zbierkach – v Maďarskej národnej galérii v Budapešti, v múzeách v Miškolci a Szolnoku, v Déri múzeu v Debrecíne a v Budapeštianskom historickom múzeu a tiež na Slovensku – v Slovenskej národnej galérii, v Novohradskom múzeu a galérii v Lučenci. Ak budete mať cestu do Budapešti, nenechajte si túto zaujímavú výstavu ujsť.