Do útrob popkultúrnej mizérie môžete nahliadnuť v bratislavskej galérii Krokus do 20. februára. Šille prichádza s novým formátom plátna a okrem veľkoplošných malieb zahŕňa výstava niekoľko plastík a grafík.
Klamlivá hravosť
Umelec naďalej mapuje popové fetiše a odhaľuje bizarné zákutia každodennosti. Tá sa pod vplyvom postmoderných fenoménov vymyká spod kontroly a v jeho podaní nadobúda netradičné tvary zahalené v páčivom šate. Šilleho rukopis rozpoznáte na prvý pohľad. Na plátno vypúšťa svojich duchov ako prúd vedomia. Obrazy pretekajú zveličenou esenciu postmodernej reality, pred ktorou nemožno ujsť.
Šilleho zmysel pre nekompromisný humor je jedinečný. Trpké vtipy maskuje premyslene, s dôrazom na konflikt. Ten často ústi do násilných či sexuálnych scén. Plochu plátna "zdobí” samostatnými príbehmi, prepája ich veľmi voľne, v náznakoch. Plynú spontánne a agresívne ako zhluk rýchlych myšlienok, popierajúc jednoznačný výklad. Vedľa seba kladie nadmieru výjavov, konfrontuje nás tak so spoločenskou, s ekologickou a estetickou krízou, s konzumizmom, nadúžitkom všetkého a všade, s vizuálnym smogom. Ten sa sype zo všetkých strán a formuje naše vnímanie krásy. Maliar naň odkazuje veľmi jasne, požičiava si lacný gýč, pohráva sa s nevkusom ovplyvneným japonskými animovanými filmami, digitálnou ilustráciou, street artom či prvoplánovou estetikou tetovaní.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Pod kožou sa neskrýva odpoveď
Na rafinované detaily sa treba pozrieť zblízka, hľadať ich a kĺzať sa od jedného k druhému. Racionálne riešenia však nečakajte. Šilleho vesmír možno interpretovať rôznymi spôsobmi, tie sa napokon predsa len ukážu ako "umelá” snaha pochopiť príbeh či nájsť východisko z labyrintu. Deje sú len povrchom, téma sa skrýva pod farbou. Šille útočí prebytkom, ktorý definuje "bežný” svet plný mediálnych a zmyslových atakov. Spracúvame ich nenásytne, najlepšie všetky naraz. Jeho chaotický vír je odrazom týchto zhlukov. Unáša nás do morbídneho sveta rozkošných animovaných postavičiek, ktoré vystrkujú rožky a odhaľujú "prehnité” úmysly v žiarivo optimistických farbách. Až na druhý pohľad odhalíme, že sú zúfalým volaním po nádychu. Vyskočia v nestráženej chvíli a pristihnú pri čine.
Farebný svet odráža prázdno. Nachádzame tu samých seba, smutne dezorientovaných. Šille rozkrojil život a z jeho tela sa vylieva žiarivá priepasť plná chorých gest a premárnených minút. Povrch má dobre zmapovaný, naliehavo sa vŕta v zhubnej súčasnosti, ktorej sa márne snažíme utiecť a možno aj nie… Anatómia zatratenia je morbídne definitívna a nezostáva nič iné, len sa jej odovzdať.
