Spolužitie Avarov a Slovanov však trvalo takmer 250 rokov a za tento dlhý čas sa ich vzťahy menili. Viac sa dozviete na výstave v martinskom Etnografickom múzeu, ktorá potrvá do 31. augusta.
Tri múzeá: Podunajské múzeum v Komárne, Slovenské národné múzeum – Etnografické múzeum v Martine a Tríbečské múzeum v Topoľčanoch sa podujali zorganizovať putovnú výstavu venovanú Avarom a Slovanom na území severne od Dunaja, teda prevažne na území dnešného Slovenska. Po prezentácii v Komárne sa teraz dostala do Martina.
Foto: SNM.SK
Myšlienkou výstavy je predstaviť vzájomné spolužitie Avarov a Slovanov. Aj keď väčšina z nás má o Avaroch vytvorenú negatívnu predstavu, ktorá vznikla na podklade opisu Avarov v tzv. Fredegarovej kronike. Z opisu sa stalo klišé, ktoré sa stále opakuje v knihách a najmä v učebniciach. Spolužitie Avarov a Slovanov však trvalo takmer 250 rokov (v roku 568 prichádzajú do Panónie na pozvanie Longobardov a v roku 822 sú posledný raz zmieňovaní v písomných prameňoch) a za tento dlhý čas sa ich vzťahy menili. Výskumy historikov a archeológov ukazujú, že ich kontakty boli nielen dramatické, ale aj pokojné a prispeli k vzájomnému obohateniu. Dokonca termín „župan“ vo význame úradník a hodnostár sa podľa niektorých bádateľov do slovanských jazykov dostal práve prostredníctvom Avarov.
Nové výskumy
Autori výstavy, mladí archeológovia András Csuthy, Marek Both a Mário Žáčik sa pokúsili predstaviť jednotlivé oblasti života oboch etník. Snažili sa poukázať najmä na javy, ktoré boli spoločné, i tie, v ktorých sa navzájom líšili. Témy, ktoré autori vybrali, sú zamerané najmä na každodenný život. Napríklad, spoločnosť Avarov a Slovanov, sídliská, pochovávanie, odievanie, remeslá a poľnohospodárstvo.
Ku každej téme autori vybrali príslušné artefakty ako šperky, ihelníky a prasleny pri odievaní alebo využili modely mohyly pri téme smrti, či model avarského obydlia pri sídliskách. Okrem tém každodennosti sa snažili archeológovia predstaviť i špeciálne nálezy, ako sú depoty – hromadné nálezy predmetov – a artefakty z rôznych vzdialených regiónov, ktoré sú dokladmi rozsiahlych kontaktov v časoch Avarského kaganátu. Výstava je unikátna tým, že šperky a ozdoby konských postrojov sú všetko originály a zapožičali ich viaceré domáce i zahraničné inštitúcie.
Návštevníci sú do celej problematiky uvedení hneď pri prvých paneloch. Tie sú venované historickému pozadiu a spoločenskému usporiadaniu Avarov a Slovanov. Autori venovali značnú pozornosť sídliskám z územia Avarského kaganátu. O sídliskách sa v avarskom prostredí dosiaľ neuvažovalo. Archeológovia sa domnievali, že Avari nezakladali stále sídla a ako kočovné etnikum využívali stany, ktoré nezanechávajú stopy. Historici pritom upozorňovali, že spoločnosť Avarov musela prejsť závažnými zmenami a popri nomádskom spôsobe života musel existovať aj usadlý a jeho súčasťou bolo pestovanie obilnín a iných kultúrnych rastlín. Nové výskumy ukazujú, že na území patriacom k Avarskému kaganátu sa nachádzajú aj sídelné areály s obydliami, ktoré boli v strednej Európe rozšírené. Boli to jednoduché štvoruholníkové zahĺbené chaty s dvojkolovou konštrukciou, držiacou sedlovú strechu, vnútri s hlinenými alebo kamennými pieckami.
Pochovávame ako Avari?
Pre návštevníkov bude iste príťažlivá téma pochovávania. V nej sa Slovania a Avari najskôr veľmi líšili. Avari pochovávali svojich nebožtíkov nespálených, väčšinou uložených na chrbte. Významní bojovníci do hrobu neraz dostali i koňa, ako sa môžu návštevníci presvedčiť vďaka asi najpríťažlivejšiemu exponátu, hrobu jazdca s koňom so všetkými drobnosťami z odevu jazdca i výstroja koňa.
Slovania pochovávali od svojho príchodu na naše územie v 6. storočí až niekedy do záveru 8. storočia žiarovo a s minimálnym množstvom sprievodných predmetov. Telo spálili na hranici a popol neskôr uložili do nádoby urny a potom na ňu navŕšili mohylu alebo len malý rov. Bádatelia sa nevedia zhodnúť, prečo Slovania na južnej Morave a juhozápadnom Slovensku pomerne náhle zmenili spôsob pochovávania. Viacerí bádatelia sa domnievajú, že za zmenou môže stáť aj bezprostredný kontakt s pohrebnými zvyklosťami obyvateľstva Avarského kaganátu.
Pri odievaní autori predstavili viac avarské odevné doplnky. Slovanské okrasy sú zastúpené menej a v úplne inej časti výstavy. Škoda, že autori neponúkli návštevníkom porovnanie, v čom sú zásadné rozdiely v odevoch a čo majú spoločné. Opasky sú u oboch veľmi dôležitým prvkom odevu. Avarský bojovník si opasok bohato zdobil kovaniami rôznych tvarov po celom obvode. Slovanský bojovník uprednostňoval zdobenie remeňa jedným veľkým kovaním.
Zásadný rozdiel je v používaní drobných ozdôb, ktoré archeológovia nazývajú gombíky. Tie u avarských žien alebo detí nenájdeme, ale veľmi často sú súčasťou bohato vybavených hrobov slovanských žien a detí. Niektoré druhy náušníc však boli obľúbené nielen v Avarskom kaganáte, ale aj neskôr v časoch Veľkej Moravy, ako náušnice z Radvane nad Dunajom, časti Žitava. Podobne ako hrkálky, ktoré boli obľúbené u oboch etník a rovnako boli veľmi často súčasťou detských hrobov.
Inšpiruje, provokuje, nabúrava
Výstavy sú často obmedzené rôznymi faktormi – dostupnosťou nálezov, priestorom a najmä financiami. Okrem toho musí autor veľmi starostlivo vyberať nálezy a koncipovať texty, aby sprostredkoval myšlienku, ktorú chce výstavou poslať ďalej. Už na prvý pohľad je zrejmé, že výstava finančne nebola dostatočne podporená, ale napriek tomu sa snažili autori poskytnúť čo najucelenejší obraz vzájomného spolunažívania a ovplyvňovania Avarov a Slovanov na sever od Dunaja. Napriek drobným výhradám je výstava inšpiratívna a trochu provokatívna, lebo nabúrava doterajšie stereotypné nazeranie na súžitie Avarov a Slovanov a otvára niektoré (autormi však nevyslovené) otázky.
Pozitívne je aj, že tvorcovia mysleli na menších návštevníkov. Ponúkajú im možnosť vyskúšať si, ako sa odkrývajú na archeologickom výskume nálezy. Tiež pripravili pre nich vystrihovačku, z ktorej si môžu zhotoviť model obydlia, v akom sa bývalo vo včasnom stredoveku. Ak sme vzbudili záujem o výstavu, odporučili by sme ju navštíviť 18. augusta o 10.00 h, kedy sa uskutoční posledná komentovaná prehliadka s kurátorom výstavy Marekom Bothom. Pre záujemcov o históriu a archeológiu pripravili katalóg so sprievodným textom. Výstava potrvá do 31. augusta.
