Známy je najmä ľúbostný príbeh Rodina a mladej sochárky Camille Claudelovej, ktorá sa do sochára osudovo zamilovala, ale on ju opustil. Citlivá Camille, tiež vynikajúca sochárka, túto zradu neuniesla a psychicky zničená dožila svoj život v liečebni, v tichom ústraní francúzskeho vidieka pri Avignone. Bol to blázinec, ale Camille všetkých presviedčala – aj správaním – že je normálna, len zlomená. O tejto fáze Claudelovej života vznikol tiež film, kde ju hrá Juliette Binoche. Camille obviňovala za svoj stav Rodina, ale nebolo to spravodlivé: Rodin bol príliš veľký umelec na to, aby dokázal riešiť aj bežné životné problémy a lásky, keďže bol stvoriteľom krásy a emócií, nie ich obyčajným užívateľom. Musel viac myslieť na svoje „neživé“ diela ako na živé ženy okolo seba.
Všeobecne sú známe napríklad jeho sochy Bozk alebo Mysliteľ, ale Rodinova tvorba je veľmi bohatá a všetky jej vrstvy a podoby nepoznajú ani fanúšikovia. Obsahuje napríklad aj kresby a akvarely, ktoré sú oveľa vrúcnejšie, než dokážu byť sochy. A práve tieto intímne práce si možno pozrieť v Bratislave: v Pálffyho paláci (Galéria mesta Bratislavy), otvorili výstavu Auguste Rodin – zo zbierok Múzea Faure. Výstava potrvá do 30. októbra a jej kurátorom je André Lytard.
Z galérie sme sa dozvedeli, že Múzeum výtvarného umenia v Aix-les-Bains sa volá po Jeanovi Faurovi, ktorý žil v rokoch 1862–1942 a bol veľký milovník a zberateľ francúzskych umeleckých diel druhej polovice devätnásteho storočia. Po smrti odkázal tento nadšenec celú svoju zbierku impresionistických malieb a plastík mestu Aix-les-Bains, ale s podmienkou vystaviť ju v múzeu. Stalo sa tak v roku 1948, keď zbierku umiestnili do veľkej vily v talianskom štýle. Dedičstvo doktora Jeana Faura zahŕňa okrem 200 malieb aj veľké množstvo diel Augusta Rodina, ktorý žil v rokoch 1840–1917. „Ctihodný pán doktor sa do tohto veľkého umelca nepochybne zamiloval na prvý pohľad až tak, že vytvoril druhú najväčšiu francúzsku kolekciu umelcových diel, pozostávajúcu z tridsiatich štyroch plastík, trinástich akvarelových kresieb a tucta litografií zrealizovaných podľa návrhov majstra,“ povedal kurátor.
V Bratislave je vystavovaná práve táto komorná kolekcia grafických diel, spestrená o dve sochárske štúdie. Akvarelové kresby vytvoril Auguste Rodin v rokoch 1899 až 1915, teda na sklonku života. V tom období ho čoraz viac priťahovalo ženské telo, telo pružných, dlhonohých a takmer mladistvých modeliek, na rozdiel od kyprých ženských aktov, aké tvoril jeho vrstovník Renoir. Rodin vraj vytvoril týchto grafických štúdií ženských modelov tisíce. Svoje mladučké modelky, ktoré nútil pózovať v bizarných polohách – často až strácali rovnováhu! – obletoval s pocitom akéhosi gurmánskeho uspokojenia. Skicoval, aby vynikla plastickosť, dojem hĺbky. Majster potom, vychádzajúc práve z tohto prvotného hrubého náčrtu, využíval svoje skice buď pri tvorbe budúcich plastík, alebo najčastejšie ako predlohu na prepracovanejšiu kresbu, ktorú často zvýraznil aj drobnými ťahmi štetca s nánosom farby. Robil vždy s gráciou, aj keď badať nádych erotiky. Je síce provokujúca, ale vkusná a dobovo jemná. Dve menšie plastiky vystavené spolu s grafickými dielami dávajú síce len slabú predstavu o Rodinovej pracovnej horúčke, ale svedčia o tom, že Rodin bol prvý umelec, ktorý trojrozmerne vyjadril také námety, ako je láska, šialenstvo, rozkvet a úpadok ľudskej bytosti. Z tohto dôvodu je Pekelná brána, aj keď zostala len v štádiu návrhu, priam dokonalým dielom.
A na záver kurátor ešte dodáva: „Kolektív pracovníkov Faurovho múzea je šťastný, že slovenská verejnosť uvidí tohto Rodina na výstave v Bratislave a že rovnako francúzske publikum bude mať čoskoro príležitosť oceniť diela z galerijných zbierok slovenského hlavného mesta!“ Zdá sa, že sa začína sľubná spolupráca! Držíme palce!