Mohutný cicavec, ktorý bol veľký ako slon, stojí na zadných labách s masívnymi pazúrmi a opiera sa o silný chvost. Objavil sa pred dvoma miliónmi rokov v Južnej Amerike, odkiaľ neskôr prenikol aj na sever kontinentu. Vyhynul pred 8-tisíc rokmi.
Netradičné stretnutie so živočíchmi, ktorých už dlhé storočia stretnúť nemožno, ponúka Slovenské národné múzeum-Prírodovedné múzeum v Bratislave, kde ju otvorili v piatok popoludní. Unikátne modely obrovských živočíchov predstavuje v rôznych pôsobivých scénkach. Mamuta srstnatého v situácii, keď naňho oštepmi útočia pravekí lovci. Leva amerického v okamihu, keď sa vrhá na koňa. Dvojicu prabobrov, ktorých dĺžka dosahovala 2,5 metra. Najväčšie jedince vážili až dvesto kilogramov. Na rozdiel od podstatne menších súčasných bobrov, ktoré nie sú ich blízkymi príbuznými, nežili v tečúcej hlbokej vode – dávali prednosť mokradiam.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
„Živočíchy, ktorých modely vystavujeme, žili v období starších štvrtohôr, ktoré nazývame pleistocén. Toto obdobie, ktoré sa začalo asi pred 2,58 miliónmi rokov, je charakterizované výrazných ochladením podnebia oproti prechádzajúcim treťohorám. A cyklickým striedaní chladných období ľadových dôb, s teplými obdobiami tzv. medziľadovými obdobiami. Koniec pleistocénu sa datuje ku koncu zatiaľ poslednej ľadovej doby a otepľovania klímy pred 11 500 rokmi. Väčšina prezentovaných živočíchov na konci pleistocénu vyhynula,“ hovorí vedúca kurátorka oddelenia paleontológie SNM-Prírodovedného múzea Anna Ďurišová. Dlhšie prežili len dva druhy. „Pratur, ktorého posledný exemplár vyhynul v Poľsku v roku 1627. Obrovský nelietavý vták moa, ktorý žil na Novom Zélande, tiež vyhynul v 17. storočí. Prežil všetky zmeny klímy za stovky až milióny rokov a nakoniec ho vyhubili ho prisťahovalci na ostrovy nadmerným lovom,“ pokračuje.
Medveď jaskynný, hyena jaskynná, nosorožec srstnatý, jeleň obrovský… Najmä svojimi rozmermi sa výrazne líšia od zvierat, ktoré poznáme hoci zo zoologických záhrad či dokumentárnych filmov. Niektoré druhy obývali americký kontinent, iné zas hlavne sever Európy a Ázie. Podaktoré sa pohybovali aj na našom území. Popisky pri jednotlivých „scénach“ prinášajú podrobnejšie informácie o priestore a čase, v ktorom žili, o ich rozmeroch, spôsobe života aj iné zaujímavosti.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Ako je možné vytvoriť realistické modely vyhynutých živočíchov? „Pri paleontologickej rekonštrukcii spolupracuje viacero odborníkov. Vychádzajú z nálezov, ktoré sú k dispozícii: kostrových zvyškov, zubov a podobne. Popisuje ich paleontológ, osteológ dokáže na ich základe zostaviť celú kostru, anatóm dokresľuje svaly. Pri rekonštrukcii vonkajšieho vzhľadu tiež pomáhajú, ak existujú, rôzne fosílne nálezy mäkkých tkanív, napríklad kože alebo srsti, alebo sa dedukuje z morfológie súčasných živočíchov, žijúcich v podobných podmienkach. Potom pristupuje výtvarník, ktorý predstavy pretvára do obrazu živočícha,“ vysvetľuje Anna Ďurišová. Výstavu dopĺňajú prírodné artefakty zo zbierkových fondov múzea, napríklad kostrové zvyšky medveďa, pratura, jeleňa obrovského či mamuta.
,Keď ide návštevník cez našu expozíciu, vidí lebky, zuby, kosti kedysi u nás žijúcich praturov, bizónov, nosorožcov. Ale osobne si myslím, že keď človek vidí nosorožca vymodelovaného v skutočnej veľkosti, skôr mu utkvie v pamäti," dodáva Anna Ďurišová. Atraktívna výstava Giganty ľadovej doby bude v SNM-Prírodovednom múzeu na Vajanského nábreží v Bratislave do 18. júna.
