Možno ste vodáci a v Krumlove ste splavovali Vltavu (tak ako prezidentka Zuzana Čaputová, ako radi pripomenú miestni), možno ste sa v lete dostali na predstavenie Jihočeského divadla v tunajšom chýrnom Otáčavom hľadisku. V auguste tu odpremiérovali inscenáciu Egon Schiele – Autoportrét v réžii česko-slovenského dua SKUTR, teda Lukáša Trpišovského a Martina Kukučku, ktorí sú aktuálne na čele činohry pražského Národného divadla. A prečo si táto dvojka vybrala hru o tvorbe a živote expresionistického génia Schieleho? Pretože práve Krumlov je miesto, kde Schiele našiel svoj výtvarný jazyk. Pochádzala odtiaľto jeho matka a on sám tu strávil časť svojho krátkeho života – nedožil sa viac ako 28 rokov.
Foto: Pravda, Katarína Sedláková
Tvorcovia prezradili, že kľúčovou inšpiráciou pre nich bola fotografia Schieleho pred jeho ateliérovým zrkadlom z roku 1915. Umelec sleduje sám seba, vstupuje cez odraz do inej reality, hľadá hranice prirodzenosti, konvencií, života a smrti. A hoci dnes je spolu s Gustavom Klimtom a Oskarom Kokoschkom jedným z troch hlavných predstaviteľov expresionizmu, jeho dielo bolo ocenené až dlhé desaťročia po jeho smrti.
Pozrite si, ako vyzerá Český Krumlov, keď napadne sneh
Kuk do minulosti
V zime divadlo v zámockej záhrade nehrá, no možno sa vybrať do štvrti Latrán, pozrieť sa na mesto zo snehom pocukrovanej zámockej veže, odkiaľ ho maľoval sám umelec a potom navštíviť výnimočné Egon Schiele Art Centrum. Nielenže tu majú niekoľko kusov originálneho Schieleho nábytku vrátane vysokého zrkadla, čo dostal od matky a využíval ho na neštandardné pohľady na svoje modelky, ale na dobových obrázkoch z fotoateliéru Josefa Seidela tu uvidíme Krumlov za čias Schieleho. A napokon nesmieme zabudnúť práve na tento fantastický storočný fotoateliér v secesnej vile s autentickým vybavením.
Je prístupný verejnosti, ktokoľvek sa tu môže vyfotografovať v kostýmoch inšpirovaných obdobím okolo roku 1910 a nechať si snímky vytlačiť aj zarámovať. Tomuto retrozážitku neodolal ani český prezident Petr Pavel s manželkou Evou. Ich fotografiu, kde je prezident vo vojenskej uniforme, jeho pani v bielej blúzke, klobúčiku, dlhej sukni a drží slnečník, hrdo vystavujú vedľa podobnej s hereckým párom Jan Kraus a Ivana Chýlková.
Foto: Pravda, Katarína Sedláková
Secesný dom s fotoateliérom z roku 1905 stojí na Lineckej ulici. Skvostná budova sa zachovala tak, ako keď v ňom fotografi pracovali a žili. Fotoateliér rozpráva príbeh o začiatkoch fotografie a miestnych priekopníkoch tohto remesla – o Josefovi a Františkovi Seidelovi. Josef svojimi snímkami krajiny a obyvateľov Šumavy vytvoril jedinečnú kroniku česko-nemecko-rakúskeho pomedzia od konca 19. storočia do 30. rokov minulého storočia. Kto sem zavíta, môže si pozrieť originálne sklenené negatívy i fotokomoru. Vysoko pravdepodobne neodolá a bude si chcieť zapózovať s lyžami či korčuľami, prípadne sediac na starých sánkach pred maľovaným zimným pozadím…
Foto: Pravda, Katarína Sedláková
Z pivovaru galéria
Jedným z poznávacích znakov mesta je rozkošná zámocká veža. Keďže nedávno zomrel Karel Schwarzenberg, ktorého rod hrad a zámok vlastnil, veje tu čierna zástava. V zime je síce hrad uzavretý, no po 160 vnútorných schodoch sa dá vystúpať na vežu vysokú takmer 55 metrov a dopriať si z nej nádherný výhľad na mesto. Zaujímavé je, že Egon Schiele, ktorý je s Krumlovom neodmysliteľne spätý, vežu nikdy nemaľoval – no vystúpal na ňu a maľoval zákutia Krumlova.
Znalkyňa jeho života a tvorby Hana Jirmusová pripomína, že tento výtvarník patrí do svetovej špičky a je jedným z desiatich najdôležitejších maliarov 20. storočia. Aj jeho storočné práce sú absolútne súčasné. Hoci sa narodil v roku 1890 v rakúskom Tullne kúsok od Viedne, celý svoj život mal k Českému Krumlovu vzťah. Jeho figuratívna tvorba zasahovala do krajinomaľby a na väčšine jeho malieb je aspoň kúsok Krumlova.
Foto: Pravda, Katarína Sedláková
Prejdime sa teda prekrásnym mestečkom, ktoré je architektonickou perlou. Kým prídeme k pôvodne mestskému pivovaru zo 16. storočia, z ktorého je dnes moderné Egon Schiele Art Centrum (ESAC), môžeme po ceste obdivovať meštianske domy so stredovekými portálmi, renesančné sgrafitá, inde zasa barokové štíty, ale nájdu sa aj prvky z klasicizmu či z 19. storočia. Veď aj Schieleho centrum, ktoré dnes láka návštevníkov na 3 000 metrov štvorcových plných umenia, má časti renesančné, na ktoré nadväzujú barokové prístavby aj priemyslové prvky z 19. storočia. Za socializmu v priestoroch bývalého pivovaru sídlila čistiareň odevov aj sklad zeleniny, budova chátrala, až bola začiatkom 90. rokov v žalostnom stave.
Našťastie sa našli osvietení ľudia ako dnešná riaditeľka ESAC Hana Lazarowitz Jirmusová, ktorej sa podľa ideí a koncepcie Gerwalda Sonnbergera, niekdajšieho riaditeľa pasovského Múzea moderného umenia, v spolupráci so zberateľom a odborníkom na expresionizmus Sergem Sabarským podarilo historické budovy v krajne dezolátnom stave s medzinárodnou pomocou v rekordnom čase (len 11 mesiacov) čiastočne opraviť a v novembri 1993 s výstavou Egona Schieleho sprístupniť verejnosti.
Okrem stálej výstavy prác Egona Schieleho sa tu konajú aj dočasné výstavy. Teraz napríklad až do konca roku lákajú na Janza Franza, spolužiaka z učilišťa a kamaráta Arnolda Schwarzeneggera, medzinárodne úspešného výtvarníka, no zároveň enfant terrible rakúskej umeleckej scény. Nemenej pozoruhodná je tvorba pražskej rodáčky Ivany Lomovej, ktorej hyperrealistické maľby sú zvláštne snové. Podľa kurátorov svojou láskou k mestu, ale chýbajúcimi obyvateľmi pripomínajú Schieleho maľby Krumlova.
No vráťme sa zo súčasnosti radšej k Schielemu. Dostaneme sa k nemu cez expozíciu fotografií zo spomínaného fotoateliéru Josefa Seidela. Sú na nich domčeky pri Vltave, na inej vidíme zasnežený Krumlov s vežami zámku aj Kostola sv. Jošta, ale aj vlastnú Seidelovu vilu… A potom prejdeme do časti venovanej Schielemu, kde sú nasvietené reprodukcie jeho najznámejších krumlovských zátiší, pôvabné strechy rozpadajúcich sa domčekov, ktoré poznáme z fotiek, tu sa na šnúre suší bielizeň. V ďalšej časti expozície vidíme jeho posteľ a zrkadlo, osobné listy, vizitky, fotografie, modely pestrých šiat, ktoré ušili podľa jeho návrhov, aj grafiky a kresby modeliek, ktoré kedysi tak pobúrili Krumlovčanov.
Foto: Pravda, Katarína Sedláková
Schiele svoj prvý obraz s krumlovským motívom namaľoval už v roku 1906, bola to Budějovická brána v Krumlove. Strapatý umelec odmalička kreslil, no nebol dobrý študent, na rakúskej akadémii vydržal len tri roky a v roku 1910 unavený veľkomestskou Viedňou sa presťahoval do Krumlova, do bytu v Masnej ulici č. 133. Predstavoval si, že tu s kamarátmi Erwinom Osenom a Antonom Peschkom začne nový život. Trojica však svojím nekonvenčným vystupovaním vzbudila veľký rozruch. Schiele bol takmer bez peňazí a nemohol počítať s tým, že v malomestskom prostredí predá svoje práce. Na jeseň sa teda vrátil do Viedne, aby tam prečkal zimu. Do Krumlova sa vrátil už nasledujúci rok – so sedemnásťročnou Klimtovou modelkou Wally Neužilovou, aby tým čoskoro vyvolal škandál. Človek, ktorý mu prenajímal záhradný domček ako ateliér, mu dal pokyn vysťahovať sa…
Foto: Pravda, Katarína Sedláková
Nuž, keby tušil, že o sto rokov neskôr sa ceny Schieleho diel priblížia k miliarde českých korún, iste by si to rozmyslel. Ateliér v červenom záhradnom domčeku je len pár minút chôdze od Schieleho centra. Dá sa tiež navštíviť. Akurát hrozí, že sa do Krumlova zamilujete a budete sa sem chcieť vrátiť. Napríklad v lete, aby ste si pozreli hru o Egonovi a vo fotoateliéri si dali urobiť snímku s letným pozadím v námorníckych šatách…
Foto: Pravda, Katarína Sedláková
