Recenzia: Habermannův mlýn - krutí neboli len tí druhí

Jedna z najkontroverznejších kapitol českých dejín - povojnový odsun Nemcov - provokovala režiséra Juraja Herza už predtým, ako v 80. rokoch emigroval. Vtedy nenašiel scenáristu, téma bola totiž tabu. Keď dostal už v 21. storočí ponuku od nemeckého producenta Karla Dirku, nezaváhal. Filmovú drámu Habermannův mlýn nakrútil v česko-nemecko-rakúskej koprodukcii.

28.01.2011 12:00
Karel Roden ako hájnik Březina vo vojnovej... Foto:
Karel Roden ako hájnik Březina vo vojnovej dráme Habermannův mlýn.
debata

Dej sa odohráva v česko-nemeckom pohraničí. Začína sa roku 1937, keď sa čoraz hlasnejšie ozývajú miestni nacisti, uzatvára ho koniec druhej svetovej vojny. Ústredným hrdinom bohato zaľudneného príbehu, ktorému dal definitívnu podobu scenárista Wolfgang Limmer, je majiteľ mlyna a píly August Habermann. Dáva robotu Nemcom aj Čechom, bez rozdielu. Nezlomí ho ani esesák Koslowski, ktorý ovládne sudetské mestečko po jeho pričlenení k Tretej ríši. Stále šialenejšia doba skúša, koľko toho muž, ktorý ctí tradície, vydrží. Overuje aj silu jeho priateľstva s hájnikom Březinom. A postupne zasahuje aj do Habermannovho manželstva. O svojom židovskom pôvode nevie ani jeho manželka. Starosta však môže nebezpečnú informáciu kedykoľvek zneužiť.

Príbeh sa spočiatku odvíja v pomalom rytme. Predstavuje charaktery hrdinov aj postavičky z mlyna či mestečka. Sleduje ich každodenné i sviatočné chvíle. Krutá ideológia dolieha len z rozhlasu. Po príchode Koslowského a jeho komanda sa zdanlivá pohoda začína meniť. Postupne strháva masky, spod ktorých vykúka zbabelosť, strach, ale aj odvaha postaviť sa na odpor. V čase, keď nemecké vojská ustupujú na všetkých frontoch, vypukne v mestečku skutočná dráma, z ktorej mrazí. Nacistické komando v posledných kŕčoch vraždí, hoci koniec vojny odvrátiť nedokáže. A po ňom prichádzajú ďalšie hrôzy. Obete aj zbabelci a donášači sa brutálne vŕšia na všetkých Nemcoch, s ktorými stáročia žili vedľa seba. Bez výnimky.

Skutočná postava Habermanna bola len inšpiráciou. Príbeh je fikcia. Keď sa konečne rozbehne, chytí. Precízne vykreslených charakterov je vo filme len pár. Habermann (Mark Waschke), jeho žena Jana (Hannah Herzspruhg), Březina (Karel Roden) a Koslowski (Ben Becker). Ostatné postavy sú skôr figúrkami, z ktorých však každá zohrá v príbehu svoju úlohu. Aj keď tragickú, ako Habermannova slúžka Eliška (Zuzana Kronerová).

Skúsený režisér Juraj Herz (Spalovač mrtvol, Petrolejové lampy, Morgiana) zvolil herecké obsadenie podľa charakterov. Negatívne postavy nemajú príťažlivé tváre, pozitívni hrdinovia sú aj na výzor sympatickí. Na prvý pohľad je jasné, kto je kto, no silu výpovede to neznižuje. Počiatočné nevzrušivé tempo filmového rozprávania sa asi v polovici zmení na ohňostroj dramatických situácií, ktoré sú nabité vypätými emóciami. Aby mrazivé finále obnažilo najhlbšie vrstvy zla v ľudských dušiach.

Habermannův mlýn nie je filmársky originálna, ale remeselne zručne nakrútená vojnová dráma. Rozpráva dobovo ukotvený príbeh, ktorý aj dnes vyvoláva polemiky o tom, aká bola pravda. Juraj Herz ponúka svoj pohľad, no snaží sa byť objektívny. Výsledkom je poznanie, že krutí neboli len tí druhí.

Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5

Habermannův mlýn, ČR 2009
réžia: Juraj Herz
scenár: Wolfgang Limmer
kamera: Alexander Šurkala
hrajú: Karel Roden, Mark Waschke, Hannah Herzsprung, Zuzana Kronerová, Jan Hrušínský, Andrej Hryc, Ben Becker, Oldřich Kaiser a ďalší
slovenská kinopremiéra: 27. januára

debata chyba