Ideálne krajiny, odkazujúce na hľadanie strateného raja. Nádherné ženy, vychutnávajúce si kúpeľ v pokojnom jazere. Sošné postavy v rozkvitnutých záhradách. Obrazy Bohdana Hostiňáka sú plné melanchólie i vznešenosti.
„V súčasnom umení mi chýba ušľachtilosť, túžba po rovnováhe,“ povedal štyridsaťdvaročný výtvarník. Svoje diela preto napĺňa harmóniou a pokojom. Maľuje protiklad zrýchleného mediálneho sveta a povrchnej komunikácie. Nevyhľadáva krajnosti, odmieta vypočítavosť. Jeho mottom je cesta k prameňom života.
Na začiatku svojej tvorby pracoval Hostiňák s motívmi krvi, zápasu a boja protikladov. Neskôr ich nahradil symbolmi sopiek, lávy, bleskov či mečov. V nových maliarskych cykloch objavuje rodák zo Svidníka ideálne krajiny, vyvolávajúce predstavy vergíliovských pastierskych idyliek. Na zelenej lúke leží žena v červených šatách. Má zatvorené oči, sníva. Nevníma blesk, ktorý z diaľky ohlasuje búrku. Aj obraz Búrka patrí k tým, v ktorých maliar rozvíja tému krajiny.
„Pri výbere Hostiňákových prác sme sa rozhodli akcentovať posledné roky, aj keď sú na výstave i obrazy z rokov 2001 až 2004. Sústredili sme sa na tri témy. Jednou je krajinomaľba, ktorej sa venuje priebežne. Druhou témou je kúpanie, nahé ženy v krajine s kvetmi. Treťou a najsilnejšou témou sú takzvané arkádske záhrady alebo posvätné háje s veľmi dôležitým motívom mužských alebo ženských figúr, ktoré čítajú. Dokonca vystavujeme aj sériu štyroch obrázkov s témou štúdium filozofie,“ povedal kurátor výstavy Vladimír Beskid.
Bohdan Hostiňák je výraznou postavou slovenskej, ale aj európskej výtvarnej scény. Maľba je pre neho intelektuálnou výzvou. Pracuje s realistickým výtvarným jazykom, ktorý kombinuje s hravosťou nápadov. Hostiňákove obrazy lahodia oku, no provokujú myseľ. Jeho výstava v trnavskej Galérii Jána Koniarka potrvá do 21. novembra.
