Aj keď pesničky Oskara Rózsu boli mimoriadne jednoduché a prirodzene jednohlasné, pohybujúce sa v rozpätí niekoľkých tónov, spoločný spev takmer 800 detí sa niekedy viac ponášal na parlandovanie ako na spievanie. Aby dokázali kultivovane spievať, na to by potrebovali systematickú hlasovú výchovu o tvorení ušľachtilého, a nie hrdelného a kričaného tónu a tomu ich nenaučí ani prítomnosť hercov a osobností zo šoubiznisu na hodinách hudobnej výchovy, ktoré im mali dodať elán k spievaniu.
Nuž dobre, deti sa tešili, rok sa uliali z hudobnej výchovy, ktorá sa bohužiaľ u nás (na rozdiel od okolitých krajín) učí menej a zle, ale ak máme vážne brať slová autorov projektu, ktorí by ho chceli v budúcom roku rozšíriť na územie celého Slovenska, potom to vlastne znamená zánik predmetu hudobná výchova.
Čo si myslia odborníci?
Neviem, či sa autori a príslušné riadiace orgány aspoň opýtali, čo si myslia odborníci, ktorí sa už roky venujú hudobnej výchove detí nielen tradičnými, ale aj modernými prostriedkami, miešajúc spev s pohybom a hravou činnosťou. Okrem iného, kým na výučbu hudobnej výchovy minie škola len peniaze zo svojej prevádzky (na plat učiteľa, príp. zopár pomôcok), neviem si predstaviť, kde by sa nabrali peniaze na projekt, na ktorom sa podieľa toľko externistov.
Nie je však externista ako externista. Iný je Juraj Hatrík alebo povedzme Belo Felix s mnohoročnými skúsenosťami v práci s mládežou a iní sú umelci zo sveta šoubiznisu, ktorí môžu deti akurát tak podnietiť k sledovaniu muzikálu alebo pesničiek Cmoríka a Knechtovej, k percepcii ktorých ich nikto nemusí vychovávať. Zato obľúbiť si Dvořákovu Humoresku alebo Mozartov Turecký pochod ich sotva naučia.
Pripadá mi to, akoby sme chceli zvýšiť záujem detí o telesnú kultúru tým, že budeme do škôl posielať "tenistu“ Milana Kňažka alebo "golfistu“ Milana Lasicu. Pre bratislavské deti tým vari projekt skončí, a ak by sme ho mali považovať aspoň za čiastočne úspešný, mali by na deviatich bratislavských školách teraz vznikať detské zbory alebo aspoň príbuzné záujmové umelecké krúžky.
Tam by sa však deti nemohli iba jašiť a čakať na príchod svojich televíznych idolov, ale museli by sa učiť intonovať, spievať nielen jednohlas, ale postupne aj troj- a štvorhlas a týmto činnostiam by sa museli venovať nie na úkor učebných osnov, ale v mimoškolskej činnosti. Počas povinnej školskej dochádzky. Preto si myslím, že pre kultiváciu naše najmladšej generácie by bolo oveľa účinnejšie, ak by rezort školstva vyčlenil pre hudobnú výchovu na základných školách (ba tak ako v Česku i stredných školách) väčší objem vyučovacích hodín a učiteľom (alebo mladým dirigentom končiacim konzervatórium či VŠMU) preplácal v rámci mimoškolskej činnosti vedenie speváckeho zboru.
Zachovať si triezvu hlavu
Program Sitnianski rytieri, ktorým sa projekt Viva zbor zatiaľ skončil (deti by ešte mali vystúpiť v Košiciach), na pohľad vyzerá veľmi efektne, používal marketingové metódy a reklamu hodnú 21. storočia a štedro načrel do rozpočtu Ministerstva kultúry SR. Sám autor projektu v istom rozhovore povedal, že budúcnosť ukáže, či mal pravdu, alebo sa mýlil. Riziko tejto dilemy je však priveľmi veľké na to, aby sme si nezachovali triezvu hlavu a nepoukázali na jeho úskalia.
AUTOR BOL V ROKOCH 1992–2004 PRACOVNÍKOM NÁRODNÉHO OSVETOVÉHO CENTA PRE ZBOROVÝ SPEV
