Od nuly k bohémovi
„Spomínam si, že sestrička ma zavinula do plienky a musela mi pri tom trochu pomáhať. Z nejakého čudného dôvodu som sa ocitol v nemocnici, asi som bol chorý, necítil som sa ktovieako. Neskôr ma z postieľky vzala k oknu a ukazovala mi čosi na oblohe. Bol to ohňostroj, domyslel som si, že je štvrtý júl. Tá sestrička ma vážne nakopla, pravdepodobne ma nadopovala penicilínom, a tak som len hľadel a hľadel na ten ohňostroj… šúúúúúúúúúú… môj prvý trip.“
Foto: Ikar
Od detských spomienok zoradil tím na čele s Petrom Nealom časti z rozhovorov, ktoré v chronologickom postupe dotvárajú mozaiku Hendrixovho života. Okrem množstva dojmov a názorov pokrýva najmä dôležité časti týkajúce sa jeho kariéry od prvých pokusov hrať na gitaru, prelomové stretnutie s bývalým členom Animals a jeho neskorším manažérom Chasom Chandlerom, presťahovanie sa do Británie, slávu až po problémy s drogami a políciou. Hendrix v rozhovoroch dával priestor aj svojim názorom na cirkev či šoubiznis, riešil vzťah k ženám a nevynechal ani pre neho kľúčovú otázku rasovej neznášanlivosti. Aj z toho dôvodu kniha ponúka viac, ako len opis udalostí, ktoré mu pomohli dostať sa na vrchol rebríčkov.
O smrti počas života
Napriek tomu, že kniha čerpá z reálnych výrokov, nepôsobí útržkovite a dáva priechod emóciám. A hoci sa o ňu zrejme len pramálo budú zaujímať ľudia, ktorí Hendrixa nepoznajú, nie je určená len znalcom jeho životopisu. Pokrýva záchytné body hudobníkovho života komplexne a pre lepšiu zrozumiteľnosť ju spoluautori dopĺňajú o drobné vysvetľujúce dodatky. Zaujať sa snaží aj netradičným grafickým znázornením a dobovými fotografiami. Odpovede z rozhovorov, ktoré tvoria gro deja, sú doplnené tiež o korešpondenciu, texty skladieb a dokonca výňatky z denníka.
Pedantné spracovanie sa odráža najmä na ladnom prepojení časovej postupnosti a jednotlivých tém. Spoluatori priznávajú, že to bola veľmi náročná úloha, keďže materiálu sa za štyri roky obrovskej Hendrixovej slávy nazbieralo azda až priveľa.
Konečná verzia knihy sa však v zbytočných informáciách nestráca. Akoby si Hendrix ešte počas života pripravoval vhodné formulácie na neskoršiu biografiu, ktorej sa stal autorom až štyridsaťtri rokov po vlastnej smrti. A dokonca ani tú v rozhovoroch nevynechal. „Sranda, ako majú ľudia radi mŕtvych. Najprv treba umrieť a až potom zistia, že na vás čosi bolo. Keď umriete, ste pripravení na život. A keď umriem ja, pustite si platňu,“ radí úplne na záver.
