Disciplinovane a technicky precízne hrajúci ansámbel pod taktovkou Hun-Jonga Lima zaradil z domácej tvorby premiéru Koncertu pre violu a orchester Ko-Oh za účasti autora Texu Kima. Moderná, pomerne pesimistická hudobná impresia s etnickými nádychmi zaznela v presvedčivo zanietenej interpretácii violistky Yury Lee. Hosťovanie Kórejčanov obohatilo kolorit BHS, aj keď k dominantám ročníka sa nezaradilo.
Po úvodnom koncerte sa opäť predstavila Slovenská filharmónia na čele s Alexandrom Rahbarim, dirigentom, ktorého vídame v Bratislave veľmi často. Chýbal teda moment prekvapenia, vytúženého objavu. Rahbari taktovkou síce vládne suverénne, odmieta nazerať do partitúry (dirigovanie spamäti však je skôr pózou ako bonusom), ale s orchestrom si rozumie. Vie ho rozpáliť, vyvolať úsmev na tvári hráčov, ale aj strhnúť do krajnej dynamickej vlny.
Po svedomito vypracovanom Stravinského Vtákovi Ohnivákovi sa vrátila populárna a strhujúca kantáta Carla Orffa Carmina burana. Unikátny opus, ktorý na hodinovej ploche prináša množstvo rytmických, melodických a inštrumentačných fines, už v prvom pláne musí pohltiť poslucháča. Rahbari mu dal najmä rozmer pompéznosti, púšťal orchester do fortissima, ale o rovnocenné zvukové partnerstvo statočne bojoval vynikajúci Slovenský filharmonický zbor. Škoda, že sólisti boli umiestnení za orchester, vpredu by krásne hlasy Auduna Iversena, Martiny Masarykovej a Oscara de la Torre vyzneli ešte plnšie. Spoluúčinkoval Bratislavský chlapčenský zbor.
Neskrývané sklamanie vládlo Redutou v nedeľu večer. Pre chorobu v poslednej chvíli odriekla ozdoba BHS Boris Berezovsky. Nahradil ho umelcov krajan Alexander Gindin, klavirista menej známy, prinášajúci program monotematický. Predniesol to, čo je jeho cíteniu asi najbližšie. Výlučne ruskú hudbu. Spočiatku to boli kratučké, skôr prídavkové skladbičky (Čajkovskij, Glinka, Liadov) či Rachmaninovove transkripcie, čo trocha drobilo vyznenie recitálu. Že je umelcom veľkých technických a výrazových kvalít, dokázal po prestávke, keď výberu 12 prelúdií Alexandra Skriabina a Rachmaninovmu cyklu Moments musicaux vtisol pečať premyslenej výstavby a bohatšej palety farieb a nálad. Charizma Berezovského síce chýbala, no pohotový náhradník nepodliezol festivalovú latku kritérií.
