Je krátkou pred ôsmou, na pódiu sú dvaja mladí čelisti a hrajú coververzie hitov ako Smells Like Teen Spirits či Highway to Hell. Ľudia sa ešte nedbalo trúsia dovnútra haly, keď tu sa na pódiu zrazu objaví pán v trblietavom saku. Najskôr to vyzerá, že Elton John prišiel podporiť predkapelu. Pravda je však taká, že koncert sa začína. V plnom nasadení ho otvára Saturday Night's Alright for Fighting. Jeden z vyše dvadsiatky hitov, ktoré spevák predstavuje na svojom aktuálnom turné Greatest Hits Live.
„Dobrý večer, Bratislava, som rád, že som späť,“ pozdravil John v úvode publikum, s ktorým viac než príhovormi komunikoval hudbou. Na pódiu s dvomi veľkoplošnými obrazovkami po bokoch a veľkou svetelnou stenou v jeho zadnej časti, ho okrem štvorice vokalistiek (jednou z nich bola aj Rose Stone, členka slávnej formácie Sly and the Family Stone) sprevádzala aj 7 – členná kapela. Vrátane bubeníka Nigela Olssona či gitaristu Daveyho Johnstona, ktorí s Eltonom Johnom hrávajú už vyše štyri desaťročia. Na pánoch v rokoch bolo vidno (a počuť), že hudba im ešte stále robí radosť.
Rovnako ako Eltonovi Johnovi. Drobný zaguľatený pán svojimi krátkymi prstami na klávesoch doslova čaroval. A jeho pery, možno až príliš pritisnuté na mikrofón, spievali jeden hit za druhým: Tiny Dancer, Candle in the Wind, Rocket Man… V úvodoch skladieb hral John často sám, aby v závere pieseň vyvrcholila dokonalým „orchestrálnym“ finále. Pesničku Sacrifice venoval slovenským chlapcom, s ktorými sa pozná.
Hoci Zimný štadión Ondreja Nepelu nebol zaplnený do posledného miesta, publikum živo reagovalo aj na menej známe skladby. Najväčší úspech však mala séria pomalých skladieb v závere koncertu – Nikita, Sorry Seems to Be the Hardest Word a Don't Let The Sun Go Down On Me. Ďalšou trojicou piesní (I'm Still Standing, The Bitch is Back a Crocodile Rock) John publikum roztancoval a koncert ukončil po krátkej improvizovanej autogramiáde prídavok v podobe piesne Your Song.
