Začalo sa to v holandskom Eindhovene, keď sa ešte v prvej polovici sedemdesiatych rokov sedemčlenný tím na čele s Lou Ottensom rozhodol vynájsť nosič založený na laserovej technológii a s kvalitou porovnateľnou s vinylovými platňami. Projekt bol pôvodne podceňovaný, ale v roku 1977 sa začala firma Phillips myšlienkou zaoberať a dokonca zriadila prvú továreň, ktorá mala novinku vyrábať. Z pôvodného rozmeru 20 cm zúžila hliníkový disk na 11,5 cm a podľa úspešných kaziet (oficiálny názov v angličtine je compact cassette) pomenovala vynález compact disc.
Spája konkurenciu
Netrvalo dlho a firma v roku 1979 vyvinula aj prototyp CD prehrávača, ktorého suma bola vyhodnotená v prepočte na 1 000 amerických dolárov. Firma Phillips mala k uvedeniu na trh pripravené takmer všetko, vedela zabezpečiť, aby sa na jeden album zmestilo takmer 80 minút zvuku a vedela nastaviť vysokú odolnosť nosiča proti vonkajším poškodeniam. No nestačilo to. Špeciálny systém na opravu chýb mala v tej dobe vyvinutá len konkurencia z Japonska, SONY, a pretože cieľom oboch firiem bolo priviesť cédečko na svet čo najskôr, vzniklo nezvyčajné partnerstvo. Prikázané štandardy, ako bude nosič fungovať a vyzerať (konečná dohoda zmenila aj jeho rozmer na finálnych 12 cm), s názvom Red Book sa stali spoločnou indíciou pre súperov, ale po ich podpísaní sa obe firmy vybrali vlastnou cestou, každá so snahou prísť s novinkou na trh ako prvá.
V roku 1979 na tlačovej konferencii oboznamujúcej úspešné zavŕšenie práce zástupcovia Phillips priznali, že zrod CD nie je len ich zásluha, ale bolo vynájdené kolektívne veľkou skupinou ľudí, ktorí pracovali ako tím.
Pre audiofilov aj rockerov
Prvé hudba, ktorá z cédečka zaznela, bola nahrávka dirigenta Herberta von Karajana a Berlínskeho orchestra so skladbou The Alpine Symphony od Richarda Straussa v roku 1980, o rok neskôr si CD pustili aj v televízii BBC, tentoraz skupinu Bee Gees a jej album Living Eyes. V nových továrňach v Nemecku začalo vydavateľstvo PolyGram tlačiť The Visitors od skupiny ABBA a práve 1. októbra Japonci oznámili verejnosti správu, že v obchodoch sa už nachádzajú prvé nosiče a prvé CD prehrávače. Dnes už legendárny Sony CDP-101 stál v tej dobe 730 dolárov a pustiť ste si na ňom mohli len jediné CD, ktoré bolo zároveň s ním v Japonsku k dispozícii – album 52nd Street amerického speváka Billyho Joela.
Po svetovom uvedení na trh ostávali voči CD skeptické najmä americké vydavateľstvá, ktoré pôvodne nemali záujem hudbu na CD vydávať, no neskôr ich obrovský úspech, odborníkmi nazývaný aj veľkým treskom v oblasti zvuku a techniky, prekvapil. Cédečkovými nadšencami sa v počiatkoch stali najmä takzvaní „audiofili“, teda ľudia, ktorí kladú obrovský dôraz na zvukovú kvalitu nahrávky a ktorých neodradili ani vysoké ceny. Postupným znižovaním nákladov, a teda aj konečnej sumy, sa CD dostalo bližšie k bežným spotrebiteľom a už v roku 1985 skupina Dire Straits predala práve v Spojených štátoch viac ako milión kusov legendárnej dosky Brothers in Arms.
Na úkor techniky
Prvé CD na území Československa vyšlo až v roku 1986 cez pražský Supraphon, ktorý albumom Karla Gotta stavil na istotu. To vám byl dobrý rok vyšiel rovnako aj na vinylovej platni. Cédečká sa však u nás vo väčšom množstve začali objavovať až v deväťdesiatych rokoch, keď ich popularita súťažila nielen s platňami, ale aj s lacnejšími kazetami. Klesajúci úspech predošlých nosičov vyniesol cédečko na vrchol predajnosti na prelome tisícročí a vo veľkom sa využívalo aj ako pamäťový disk na úkor niekdajšej diskety.
Rýchlo sa vyvíjajúce technické požiadavky, ktoré pôvodne cédečku priali, sa nakoniec obrátili proti nemu a do konca dekády klesol dopyt po CD takmer až o 25 %. Obrovský úspech internetu či mobilných telefónov a s tým spojené sťahovanie hudby vo formáte MP3 a jej prehrávanie na počítači či mobile CD pohltili, a to sa stalo v posledných rokoch takmer nepotrebným. Aj keď je jeho budúcnosť nejasná, vymoženosti, ktoré jeho existencia priniesla a ktoré dnes považujeme za samozrejmé, sú jasným znakom toho, že bolo vo svete hudby a zvuku prínosom.
