Kniha sa mi zdala dosť neuchopiteľná – Vilikovský sa pohybuje na Slovensku i mimo neho, zaoberá sa vznešeným i vulgárnym, pitve organizmus stredoeurópskych ľudkov, a to, či už sú to veľkí umelci, nespokojní snaživci, alebo on sám. Naozaj veľmi zaujímavá, emotívna i vtipná analýza. Divák si z nej bude loviť v dynamickej a inscenačnými nápadmi naplnenej hre Pes na ceste, ktorú podľa knihy adaptoval, režíroval a pre ktorú scénu vytvoril Dušan David Pařízek.
Pozrite si snímky z inscenácie SND Pes na ceste podľa knihy Pavla Vilikovského
Uznávaný režisér
Na tlačovej konferencii po generálnej skúške porozprával novinárom o tom, ako tento projekt realizoval a predstavil aj svoj tím, s ktorým spolupracoval. Okrem iného povedal, že na začiatku toto dielo nepoznal, a že ho Vilikovský prekvapil uhlom pohľadu a originálnou estetikou. Treba povedať aj to, že SND (dramaturgia Miriam Kičiňová a Mário Drgoňa) našlo k Vilikovskému tohto veľmi vhodného režiséra – Pařízek má predpoklady dobre mu rozumieť.
Uznávaný český divadelník sa narodil v roku 1971 v Brne, vyštudoval pražskú AMU, bol riaditeľom Divadla komédie v Prahe, hlavným režisérom súboru Pražského Komorného divadla, žil a pôsobil v zahraničí a je znalcom tvorby Thomasa Bernharda, Wernera Schwaba, Petra Handkeho, Elfriede Jelinekovej a ďalších. To využil aj pri práci s Vilikovského textom, lebo jemu boli títo autori tiež blízki. Všetci sa zaoberali otázkami prostredia, v ktorom žijú, svojimi kultúrami, rodákmi, a najmä sami sebou a Vilikovský sa konfrontuje s niektorými ich myšlienkami, čo pôsobí provokujúco, ale aj oslobodzujúco. Všetky národy majú problémy a niektoré také podobné ako my!
Vilikovský sa teda hlási k veľkým európskym literátom, ale Pařízek tvrdí, že Vilikovský sám dosahuje ich kvality. „Tohto autora vám môžeme len závidieť,“ vyznal sa Pařízek na tlačovej konferencii aj v bulletine k inscenácii. No a kto patrí do jeho tvorivého tímu? Opäť sme sa stretli s tvorkyňou kostýmov Kamilou Polívkovou, ktorá už v SND spolupracovala pri inscenácii Koncert na želanie. Teraz vyslovila potešenie, že sa do SND mohla vrátiť.
Foto: ROBERT TAPPERT
V hre účinkujú štyri postavy (Alexander Bárta, Ľuboš Kostelný, Robert Roth a Richard Stanke), ktoré spolu súvisia aj vnútorne. Ide vlastne, ako sa vyjadrila Polívková, o štvorhlas jednej postavy. Chápala to ako jedno telo rozdelené do štyroch postáv (dokonca, hoci hrajú iba muži, obdivujeme aj pôvabnú ženu v plavkách – Margarethe hrá ju Ľuboš Kostelný), túto šalamúnsku úlohu vyriešila výborne. Niekedy sú to výstižné situačné preoblečenia, inde univerzálne metaforické rúcho – odevy sú výrečné.
O hudbu sa postaral rakúsky herec a hudobník Peter Fasching, ktorý mal špecifickú úlohu – hudba je na javisku rukolapne prítomná (nástroj, spev), je totiž aj súčasťou samotného románu. Fasching s týmto všetkým vynaliezavo pracoval. Tu treba spomenúť, že názov Pes na ceste je inšpirovaný piesňou Elvisa Presleyho, ktorá je známa pod názvom Lovecký pes a má v hre tiež svoje poslanie. Uveďme aspoň kúsok refrénu: „Nie si nič viac než lovecký pes, stále len kňučíš.“
Plno postáv z jednej
Do tvorivého tímu patrí ešte asistentka scénografie Magdaléna Vrábová, ktorá na tlačovej konferencii povedala o svojom podiele na predstavení a jej prínos vyzdvihol aj režisér. Scéna je totiž netradičná, všelijako sa modifikuje, stále sa niečo deje. Hoci účinkujú štyria herci, javisko je stále plné a ich prostredie sa mení. Raz sa objaví panoráma Álp, inokedy dramatické ľudské tiene, rôzne zvuky, deštrukcia materiálu, chvenie svetla, pohyb.
Herci sa dívajú zblízka divákom do očí, prekračujú pomyselnú čiaru medzi divákom a hercom a skočia do hľadiska. Taký je aj Vilikovského text a jeho podoba na scéne – v dobrom zmysle slova útočí. Nastoľuje tradičné aj aktuálne otázky, vmetie do tváre výčitku aj posmech, ale divák ocení najmä duchaplnosť a bohatosť príbehu. No a témy? Ako som už spomenula, národná hrdosť a národné komplexy, všetko, čím sa tu v strede Európy žilo a žije. A ako sa to premieta v živote jedného chlapa, navyše starnúceho. Ako sa miesi to sebavedomé s boľavým (príkladom je vynikajúcu erotická scéna!).
V plnej paráde
Kedysi sa mi v knihe Pes na ceste najviac páčili pasáže, kde Vilikovský písal, ako sa slovenskí spisovatelia ocitli v zahraničí na čítačke a ako sa tam správali. Bolo tam aj veľa neistoty smerom k vonkajšiemu svetu a veľa agresivity voči sebe navzájom či smiešnej malosti. Vilikovský to výborne pranieroval, nedištancoval sa, bol to jeho svet, ako aj v hre hovorí postava na začiatku predstavenia: svet literatúry, redigovania, konfliktu rôznych názorov, emócií, ambícií, úspechov a rozčarovaní. Svet s obnaženými nervami.
Tiež mi zostal v pamäti príbeh lásky, ktorý bol nežný aj veľmi surový, mimoriadne zvláštny. Všetko to bolo aj na javisku, a to ma potešilo. Vilikovský sa jednoducho na javisku SND vyníma dobre, a vďaka za to aj medzinárodnému tímu, ktorý ho v takejto podobe znovuzrodil. Hoci má Pavel Vilikovský mnoho fanúšikov, stále platí, že doma obyčajne nikto nie je prorokom, a tak aj tentoraz dobre padne, keď niekto povie: „Závidíme vám ho!“ A ukáže nám ho v objavnej plnej paráde. Pre mňa to bolo veľmi zaujímavé.
