Voláte sa Dany Moment, ale hráte spolu už dlhšie, nie iba chvíľu. Aké boli vaše hudobné začiatky?
Denis Kolek, spevák: Kapela vznikla na prelome rokov 2018/2019 v Považskej Bystrici, odkiaľ pochádzame. Sme frap rocková kapela, naša tvorba je veľmi pestrá, v tom je naša identita, ktorou sa líšime od iných kapiel.
Vraj veľmi neviete spievať o inom ako o láske, váš hit sa volá Moje srdce. Máte ho stále také horúce?
Som asi citlivý človek a láska je silná a hlboká. Ako muzikant preciťujem emócie, vždy sa snažím, aby ich v piesňach bolo cítiť. Spievať o láske mi ide, tak to nechávam spontánne plynúť.
Váš najnovší singel, ku ktorému máte aj klip, sa volá Stále sa pýtam. Čo sa v ňom pýtate?
Pieseň Stále sa pýtam je tiež o láske a pramení z prvotnej zamilovanosti, keď je všetko veľmi silné. Ako textár som sa snažil zachytiť pocit neistoty a zároveň túžbu po láske a myslím, že sa nám to podarilo.
Ako kapela ste účinkovali aj na festivale Lovestream, takže znova je to o láske. Tam ste však robili predskokanov jednej tak trocha známej kapele…
Alex Šulavík (bicie): Hrali sme tam s kapelou Red Hot Chili Peppers, pre ďalších členov kapely Michala a Mareka to bol splnený sen. Aj pre mňa to bolo nádherné, hral tam aj Calum Scott, bolo príjemné hrať na rovnakom stejdži ako takí hudobníci. Ich príprava mala úplne iný rozmer, prišli s kamiónmi, my zatiaľ takéto megalomanské koncerty nerobíme. Ale možno o rok, o dva…
Hráte spolu piaty rok, kde a čo ste predtým hrali?
Marek Jurčík (basgitara): Hudbe sa venujem už pätnásť rokov, to už je dlho. Všetci sme mali rozbehnutý svoj projekt, hrávali sme v rôznych kapelách. Potom prišiel „bod zlomu“, keď sa niektoré kapely rozpadli a my sme sa dohodli, že to spolu skúsime. Ide to a dúfam, že nám to pôjde aj naďalej.
Michal Sluštík (gitara): Je náročné zoskupiť ľudí do hudobného štýlu, ale aj ako ľudí, aby kapela prežila. Denis bol desať rokov v Anglicku a najprv sme spolupracovali na diaľku. Naspäť sa vrátil už s myšlienkou, že chce vytvoriť kapelu. Oslovil ma, sadli sme si ja som pozval do kapely ďalších členov. Odvtedy pracujeme na našej tvorbe aj na vzťahoch a v tejto dobe je to náročné.
Máte predsa aj športovú skladbu, volá sa Víťazi a spievate v nej, že aj v malom meste sa rodia víťazi. Kedy sa cítite ako víťazi?
Denis Kolek: Ja sa cítim ako víťaz, keď prídem domov, pozriem sa dcérke do očí a ona vo mne vidí idol, je na mňa hrdá. Rodina a moje okolie ma napĺňajú, pri nich sa cítim ako víťaz.
Alex Šulavík: U mňa to síce ešte nie je pri dcérke, ale v tom, čo sa spieva aj v pesničke – keď aj v malom meste vyprodukujeme niečo, čo môže zasiahnuť väčšiu časť Slovenska alebo aj Česka.
Marek Jurčík: Je to dobrý pocit, keď niečo vytvoríme a keď to aj naša rodina vníma ako niečo veľké.
Michal Sluštík: Mne k pocitu víťazstva pomáha rodina, ale aj cesta k vízii. K víťazstvu určite prídeme, ale nejakú dobu to ešte potrvá.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Aké sú vaše hudobné vzory a ako ste začínali?
Alex Šulavík: Zamlada som počúval riadny „old school“ – Led Zeppelin, Beatles, Elvisa, to boli moje vzory. Postupne sa to vo mne transformovalo podľa toho, akých hudobníkov som stretával. Začal som viac počúvať aj modernú muziku, ale pre mňa je stále skôr „old school“. Tri roky som bol v predkapele Elánu. Hrávam od štrnástich rokov, kedysi som koncertoval zadarmo, iba z čistej lásky k hudbe, pomaly som si požičiaval na to, aby som mohol hrať.
Denis Kolek: Ja mám rád hudbu všeobecne, nemám vyhranený jeden štýl. Svedčí o tom aj môj playlist zložený z rôznych žánrov a interpretov. Od detstva vnímam v hudbe emócie, hlboko ma zasiahla Nirvana, z Kurta Cobaina ide veľká bolesť, oslovil ma aj bývalý bubeník Nirvany Dave Grohl, obdivujem jeho výdrž na koncertoch. Keď lapám po dychu, snažím sa doňho preniesť a ešte kúsok potiahnuť. To pomáha, človek pritom sám seba motivuje. Inšpirujú ma príbehy, keď sa niekto naozaj vypracoval a niečo dokázal, nedostal všetko na zlatom podnose. Hoci Eminem mal ťažké detstvo a išiel si za svojím. Ed Sheeran má úžasné melódie aj texty, Lewis Capaldi, Sam Smith, Isak Danielson má hlboké piesne. Ak z piesne necítim emóciu, tak pre mňa nemôže byť dobrá. A je pritom jedno, aká je to emócia, môžem byť smutný, nahnevaný, šťastný, zadumaný, ale musí to vo mne vzbudiť záujem.
Michal Sluštík: Budem hovoriť aj za Mareka, lebo sme spolu akoby vyrastali a počúvali sme tie tvrdšie žánre. Človek z toho časom „vymäkne“ a preklopí sa do iných štýlov, ako napríklad Red Hot Chili Peppers, ktorí sa tiež riadia pestrosťou, hrajú rôzne žánre a každý v kapele je osobitný. Mareka oslovuje gitarista Flea, pre mňa je mentorom John Frusciante. Páči sa mi, že používajú rôzne štýly a aj my sme sa ako kapela rozhodli, že skombinujeme rôzne prvky – a z toho vznikol pojem „frap rock“.
Marek Jurčík: Keď sa človek venuje hudbe od siedmich rokov, vyvíja sa a prejde rôznymi štýlmi, od punku cez metal, pop, rock. A v určitej životnej etape sa rozhodnete, ktorou cestou ísť. Red Hot Chili Peppers sú s Michalom naša srdcovka, v nich sme sa našli.
Denis Kolek: A ešte po nociach hrávaš čardáš (smiech)! Náš frap rock je postavený na tom, že každá pieseň je iná, jedna je totálne rocková, druhá je funky – rock – pop. Sme celkom iní od piesne k piesni, keď drsnú skladbu strieda balada, vieme diváka prekvapiť. Naša hudba je dobrá, keď dokážeme ľudí zaujať aj na prvé počutie, hoci nás ešte nepoznajú a nemajú naše piesne napočúvané.
Čítajte viac Zuzana Smatanová: Musela som sa poskladať úplne nanovo
Hádate sa niekedy o hudbe?
Michal Sluštík: Škriepky už máme za sebou, ale nikdy sme sa nehádali o hudbe, skôr o iných veciach. Hudba je to, čo nás drží pokope a spája.
Denis Kolek: V kapele je to ako v manželstve, keď to nejde k dobrému, treba to nechať vychladnúť a ak to je vyslovená hlúposť, ani sa k tomu netreba vracať. Zároveň už vieme jeden druhému povedať prepáč, lebo každý má svoje ego a chce sa presadiť.
Michal Sluštík: Možno aj preto sa nám páči ten mix štýlov. A ostatné necháme na hviezdy…
Denis Kolek: Sústredíme sa na to, čo nás spája a nie na to, čo nás rozdeľuje.
Alex Šulavík: Vidno, že sme sa už posunuli aj v spolunažívaní, vieme si uznať, že to môže byť aj inak, než ako to vidím ja. Skúšali sme hlasovanie, aby bola demokracia, ale to sa neosvedčilo. Aj keď Denis dostal dva hlasy, lebo má najbližší kontakt s publikom. Potom sme vymysleli, že bude mať žolíka. A nakoniec sme sa dohodli.
