Erik Rothenstein so svojou kapelou Erik Rothenstein band pôsobí na jazzovej scéne už takmer dve desaťročia. Podnetom k spolupráci s Balászom Dongó Szokolayom, Gézom Fábrim (HU), Kirilom Stoyanovom (BG), bolo ich vzájomné dlhoročné priateľstvo. Szokolay a Fábri spolu účinkujú už dlhé roky. Ich špecialitou sú aj „foklórne ľudové diskotéky“ v Maďarsku ale aj v Sedmohradsku. Po niekoľkých spoločných koncertoch s Rothensteinom prizvali k spolupráci aj Stoyanova, ktorého znalosť balkánskeho folklóru a schopnosť improvizácie doplnila toto netradičné zoskupenie.
Na albume sa mieša židovská, maďarská a moldavská tradícia.
Foto: Pravda, archív kapely
Špeciálne stretnutie štyroch umelcov rôzneho zamerania našlo spoločnú reč pri interpretácii a spracovaní ľudových skladieb z oblasti Transylvánie. Géza Fábri zbiera a oživuje kobozovú hudbu. Strunový nástroj koboz je považovaný za predka všetkých typov lutien a gitár. Balász Dongó Szokolay sa venuje transylvánskej flautovej hre a štýlovej improvizácii prameniacej z ľudových tém. Kiril Stoyanov je majstrom balkánskych rytmov a jedinečného bulharského perkusívneho nástroja t’pan. Erik Rothenstein sa okrem jazzu venuje klezmerovému klarinetu, ktorý sa dá vhodne uplatniť aj vo folklórnej hudbe iných národov. Toto kvarteto spojila láska a záujem o pôvodné ľudové piesne. Všetky spomenuté hudobné prvky a vplyvy, individuálny prístup a špecifický štýl hudobníkov sa prejavil v skladbách tvorených vo „veľkom panónskom kotle“.
Foto: Pravda, Lucia Harvanová
Hudobníci sa snažili zachovať autenticitu. Ich stretnutie, koncert a následné nahrávanie malo intuitívny, hravý ale zároveň autentický, folklórny charakter bez zbytočných príkras a balastu.
Album Transylvánske tance obsahuje aj skladbu zo zbierky ľudových piesní Rumunské tance Bélu Bartóka, Tanec z Butschumu. Hudobníci chceli takto vzdať poklonu za jeho úsilie pri zbieraní ľudových skladieb národov Uhorska a jeho skladateľskému géniovi. Nachádza sa na nej aj známa pieseň Kohút zakikiríkal od Rabbiho Yitzchaka Isaaca Tauba.
„Po celom Sedmohradsku hrali hudobníci pre Maďarov, Rumunov, Rómov a Židov bez ohľadu na ich národnosť. Maďarské a židovské ľudové piesne, rómske ornamentálne motívy, skrášlené zvukom transylvánskej flauty, sa dobre prelínajú s klezmerovým klarinetom, s bulharským bubnom t’pan a kobozom“, vysvetľuje pozadie projektu Balász Dongó Szokolay.
„Najskôr s Dongóm ale neskôr i s Gézom sme koncertne niekoľkokrát vystúpili a cítili sme sa v tejto zostave veľmi dobre. Preto sme sa rozhodli že nahráme album a prizvali sme aj Kirila, s ktorým sme odohrali jeden koncert a následne nahrali album. Kirilove perkusie a jeho cit pre ľudové piesne presne zapadli do nášho konceptu živého, drsného hrania, idúceho priamo k jadru skladby“, dopĺňa Erik Rothenstein.
Balász Dongó Szokolay je samouk. Hrá najmä ľudovú a improvizovanú hudbu inšpirovanú ľudovými skladbami na gajdách, flaute a saxofóne. Spolupracuje s mnohými hudobníkmi z Maďarska ale i zo susedných krajín. Popri koncertovaní sa venuje aj komponovaniu (hudba pre tanečné a bábkové divadlo).
Géza Fábri sa narodil v srbskej Vojvodine a od mladosti spieval v rôznych zboroch. Ako svoj sprievodný nástroj si vybral koboz, čo bol odvážny krok, pretože tento nástroj, kedysi známy v celom maďarsky hovoriacom svete i v zahraničí, dnes používa len málokto. Venoval sa piesňam Čáangó Maďarov a celkovo ľudovej hudbe etník bývalého Uhorska. Vystupuje ako sólista i ako sideman s rôznymi skupinami a spevákmi.
Kiril Stoyanov je perkusionista a hráč na marimbu a vibrafón. Pochádza z Bulharska, venuje sa rôznym štýlom hudby, momentálne pôsobí ako hráč na bicie nástroje v Slovenskej filharmónii. Tiež aranžuje a komponuje. Pôsobil v Rakúsku a spolupracuje s rôznymi telesami a interpretmi na medzinárodnej úrovni.
Erik Rothenstein je barytónový saxofonista, skladateľ, aranžér a pedagóg. Venuje sa jazzovej a klasickej hudbe. Vedie svoju vlastnú skupinu Erik Rothenstein band s ktorou nahral štyri albumy a vystupoval v Európe a Južnej Amerike. Jeho tvorba pramení z koreňov hudby stredovýchodnej Európy (slovanský a balkánsky folklór, klezmer) v prepojení s jazzovou tradíciou. V posledných rokoch sa predstavuje ako líder originálnych projektov. Jeho tvorbu charakterizuje hľadanie nového hudobného výrazu a možností spájania rôznych vplyvov. V minulosti predstavil so svojou kapelou fúziu jazzu, klezmerovej hudby a skladieb ovplyvnených ľudovou hudbou. Zakladal teleso Lento Ad Astra venujúce sa komornej klasickej hudbe a world music, skupinu Babelel Beat Band. Bol spoluzakladateľom Pressburger Klezmer bandu.
