Kafku obdivoval aj Lynch
Leoš Válka pripomenul, že názvom Kafkaesque chceli navodiť určité rozpoloženie mysle, kafkovský prístup, teda niečo vnútorné, citlivé a trochu pesimistické. Práve diela s takouto tematikou, pre ktoré je často typická úzkosť a existenciálny strach, od 33 rôznych autorov z celého sveta možno vidieť na výstave (potrvá až do 22. septembra).
Kafkaesque teda obsahuje diela umelcov, ktorí sa Kafkom zaoberali dlhodobo a mal na nich zásadný význam – to je napríklad Jaroslav Róna, autor Kafkovej sochy pri pražskej Španielskej synagóge, od neho tu uvidíme niekoľko obrazov vrátane Kafku v Terste či filmár, scénograf a výtvarník Jan Švankmajer – ten tu vystavuje svoje sochy Fraktúr.
Pozrite si diela na výstave v pražskej galérii DOX
Pre mnohých bude prekvapivá prítomnosť amerického režiséra Davida Lyncha (filmy Mazacia hlava, Sloní muž, Duna, Modrý zamat, Lost Highway, Mulholland Drive…), ktorý je však aj výborným maliarom.
Držiteľ čestného Oscara za celoživotný prínos kinematografii študoval maliarstvo v Bostone a potom na Pennsylvania Academy of the Fine Arts. Ako pripomenul Leoš Válka, Lynch považoval Franza Kafku priam za svojho brata a spriaznenú dušu.
Výstava však obsahuje aj diela mnohých súčasných umelcov, ktorých diela možno neboli priamo ovplyvnené Kafkom, no predsa s ním tematicky súvisia. Takým je napríklad pozoruhodné dielo Brita Matta Collishawa (nar. 1966) nazvané Insilico., akási hightech socha jeleňa – respektíve skôr jeho kostra, ktorá sa v reakcii na hejty na sociálnych sieťach hrozivo rozhýbe.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Kafkaesque zahŕňa nielen široké spektrum umelcov, ale aj rôznych techník – nájdeme tu nielen busty (hneď na začiatku je klasicky krásna bronzová busta od Stefana Milkova) a viac či menej desivé sochy (trojica manekýnov s vylúpnutými očnými buľvami v ruke od Jakea a Dina Chapmanovcov), ale aj niekoľko metrov vysokú nástennú maľbu chlapca od Josefa Bolfa, zrkadlovú rakvu bez názvu od belgického umelca Jana van Oosta, realistické i fantastické maľby siahajúce od Siegfrieda Herza až po Viktora Pivovarova.
Dopĺňajú ich biele grafiky čínskej disidentky Liu Sia, s názvom Dobré kosti, ktorej manžel, nositeľ Nobelovej ceny, napísal báseň inšpirovanú Kafkom.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Miestnosť, kde vystavujú cyklus čierno-bielych grafík Vladimíra Doležala s postupne sa strácajúcou Kafkovou tvárou a oproti nej monumentálny cyklus fresiek Nicolu Samoriho nazvaný Cesta kanibalov, susedí s miestnosťou, kde si možno pozrieť ukážky zo Švankmajerových filmov.
Úderné je dielo sochárky Magdaleny Jetelovej – obrovský masívny drevený rám, za ktorým ledva prečítame vetu: The essential is no longer visible – To podstatné už nie je vidieť. „To je esencia Kafku, okno do iného sveta, veľmi silné, minimalistické dielo, ktoré váži skoro tonu,“ komentuje to kurátor Leoš Válka.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
Jediným slovenským zástupcom na výstave je Martin Gerboc. Prečo si ho vybrali? "Jeho obrazy majú často pochmúrnu tematiku a pripomínajú kabaretné výjavy z Berlína začiatku minulého storočia. Ľudia boli vtedy zdivočelí, tušili zmeny, nebezpečenstvo, ,bavili sa zvláštne dekadentným spôsobom. Berlín bol povestným miestom, kde sa schádzali umelci z celej Európy.
Zaujímali sa o nočný berlínsky život. Zároveň v obrazoch cítiť nastupujúci fašizmus, akúsi temnú predzvesť. Kafka žil v Berlíne päť mesiacov s Dorou Diamantovou, v čase príšernej inflácie, keď nemecká marka devalvovala každý deň o stovky percent a poštová známka stála miliardu mariek. On tam bol práve v tejto dobe, trpeli s Dorou strašnou núdzou, vládli protižidovské nálady, ktorým Kafka trochu utiekol svojou predčasnou smrťou. Všetky jeho sestry skončili v koncentrákoch," objasnil kurátor.
Čítajte viac Franz Kafka inšpiroval Davida Lyncha aj Jana Švankmajera. Výstave v pražskej galérii DOX by sa možno divil
Po zhliadnutí veľkolepej výstavy sme kurátorovi nemohli nepoložiť otázku, či by sám Franz Kafka nebol prekvapený, koľko umelcov a k akým dielam inšpiroval. Leoš Válka si myslí, že by ho diela na výstave prekvapili. Pripomína, že Kafkove prísne vycizelované vety boli zdanlivo bez emócií, na rozdiel od výtvarných diel prekypujúcich emóciami.
Azda najbližšia by mu bola realistická busta od Milkova, českého sochára s bulharskými koreňmi, no vesmír nových médií a sociálnych sietí by mu bol zrejme vzdialený – na rozdiel od surrealistických diel napríklad Jana Švankmajera.
Kto sa chce do témy existenciálnych strachov a úzkostí ponoriť hlbšie, môže vo štvrtok 4. apríla o 18.30 prísť do galérie DOX v Holešoviciach na diskusiu kurátora Otta M. Urbana s vystavujúcimi umelcami Josefom Bolfom, Jakubom Špaňhelom a Markom Therom.
Kamila Ženatá: Návrat k podstate vecí
Od marca až do druhé júna DOX predstavuje aj najnovšiu tvorbu Kamily Ženatej. Leoš Válka približuje, že ide o veľkoformátové maľby skúsenej umelkyne, ktorá má ako sedemdesiatnička za sebou kopu práce, v DOX už mala dve výstavy (naposledy v roku 2013 výstavu Ženský dvůr). Kamila Ženatá od roku 1979, kedy ilustrovala poéziu Václava Hrabě, prešla dlhým vývojom. Spočiatku sa venovala grafike, neskôr kresbe, videoartu, veľkoformátovej maľbe, textu a site-specific inštaláciám.
Pozrite si obrazy českej umelkyne na výstave v pražskej galérii DOX.
Študovala psychoanalytickú psychoterapiu, zaujímala sa o nevedomie a sny. Čo však pre Kamilu Ženatú platí stále, je túžba porozumieť usporiadaniu sveta aj tomu, čo je skryté a čo nás ako ľudské bytosti presahuje.
"Výstava Kamily Ženatej sa s Kafkaesque vôbec nedopĺňa a to je práve dobre. Kafka je svet ľudských vzťahov, Ženatá zobrazuje mikro a makro svet od vzniku života až po galaxie, ktorý nemá začiatok a koniec a nedá sa popísať, zahŕňa milióny generácií, čo si nikto nevie predstaviť, je to niečo mimo nášho chápania.
Foto: Jan Slavík
Keď sa však pozeráte na abstraktné obrazy Kamily Ženatej, úplne cítite, ako vás ovplyvňujú. Je to veľmi zaujímavá výstava, ktorá sa zaoberá témami od vzniku života až po vesmír. Nie je to ani banálne, ani popisné, ani analytické. Obrazy sú také veľké, že do nich priam môžete vstúpiť. Sme z toho nadšení, považujeme to za dôležitú výstavu," tvrdí Leoš Válka.
Tak sa príďte pozrieť na obrazy s témami od koreňov ku hviezdam, od mikrokozmu k makrokozmu, kde nájdete symboliku mycélia (podhubia) – Ženatá ho chápe ako všeprestupujúce vedomie mimo čas a priestor, maliarsku interpretáciu evolučných princípov od prasličky ku krokodílovi až po prvopočiatok vesmíru. Kamila Ženatá pozýva diváka k pomyselnému návratu k podstate věcí. Tam, kde je všetko ako na počiatku sveta.
