Od urinoterapie k scientológii
Život J. D. Salingera bol nekonečným hľadaním. I keď sa narodil do židovskej rodiny, od viery sa odklonil už v detstve, aby zapadol medzi spolužiakov. Duchovný život ho však fascinoval a nie je nijaký -izmus, s ktorým by Salinger aspoň nekoketoval. Dlhé roky inklinoval k východným filozofiám, zaujímal sa o budhizmus aj jogu. Potom však z neho nadšenie opadlo a prepadol experimentom s pseudometódami ako urinoterapia, extrémne dávky vitamínu C či makrobiotická strava. Nevyhla sa mu ani scientologická cirkev, ktorá bola vtedy ešte len v počiatkoch.
Komplikovaný vzťah mal Salinger aj k svojej práci. Hoci sa písaniu venoval rád, samotné vydávanie kníh bolo preňho nesmierne stresujúce. Často tvrdil, že píše len sám pre seba a publikovanie je nutné zlo, ktoré musí podstúpiť, aby sa uživil.
Za surovca a samotára ho verejnosť považovala aj na základe biografie, ktorú napísala v roku 2000 jeho dcéra Margaret. Spomína v nej, ako otec primal manželku Claire len štyri mesiace pred promóciami odísť zo školy a nasťahovať sa s ním na odľahlé miesto, kde niekedy neprišli do kontaktu s inými ľuďmi aj celé týždne. Rodinu ustavične nútil podriadiť sa jeho náboženským a filozofickým výstrelkom, a tak napríklad nedovolil ani často chorým dcéram návštevy u lekára. V dospelosti vraj dokonca dcéru donútil ísť na potrat. Salinger po zverejnení biografie neváhal dcéru zažalovať a súdny spor napokon aj vyhral. No jeho povesť už zostala pošramotená.
Listy pokojne spálil
Korešpondencia, ktorú venovala britskej University of East Anglia dcéra Donalda Hartoga, Salingerovho celoživotného priateľa, ponúka naň omnoho lichotivejší pohľad. Štyri pohľadnice a 50 listov, ktoré univerzita minulý týždeň zverejnila, ukazujú Salingera ako zábavného, zvedavého a priateľského muža. Spisovateľ napríklad svojmu britskému priateľovi spomína, ako išiel so skupinou dôchodcov na výlet k Niagarským vodopádom, alebo ako rád navštevuje londýnske divadlá – najmä hry Antona Pavloviča Čechova. Známy kritik konzumu sa dokonca v listoch priznal, že mu chutia hamburgery, obľúbil si sieť Burger King.
Listov medzi Hartogom a Salingerom bolo pôvodne omnoho viac – spoznali sa v 30. rokoch, keď boli obaja vo Viedni a písali si už počas druhej svetovej vojny. „Keď sa ich kontakt prerušil, otec sa všetkých listov zbavil,“ spomína Hartogová. Pán Hartog vraj vždy vtipkoval, ako sa pozrel na Salingerove listy a usúdil, že tento spisovateľ to nikam nedotiahne. Preto listy pokojne spálil. Neskôr však Salingera opäť kontaktoval a písali si potom až do Hartogovej smrti v roku 2007.
Na slávneho spisovateľa má Frances Hartogová aj vlastnú spomienku, v roku 1989 totiž pricestoval do Anglicka osláviť priateľove 70. narodeniny. „Bála som sa toho stretnutia,“ priznala Hartogová pre agentúru AP. „Mala som veľmi rada jeho knihy a nechcela som, aby mi to dojem z pána Salingera pokazil.“ Napokon sa však sklamanie nekonalo. Salinger bol vraj zábavný a k celej rodine sa správal zdvorilo a priateľsky. Ako to teda napokon bolo s jeho vzťahom k vlastnej rodine a či bola jeho povesť len výmyslom znepriatelených blízkych, sa už pravdepodobne verejnosť nedozvie.
