Súčasná podoba medzinárodného organizovaného zločinu očami dlhoročného novinára a balkánskeho spravodajcu nie je práve zbierkou nevinných anekdot o pašovaní pár koníkov cez roztopašný Dunajec. Medzinárodná kriminalita sa navyše nevenuje len nelegálnemu obchodu s narkotikami či ľuďmi, ale aj obchodu s ropou, zlatom, diamantmi, realitami, autami, zbraňami či peniazmi. Čierny obchod podľa ekonomických expertov, na ktorých sa Glenny odvoláva, pritom tvorí možno až 20 % celosvetového pohybu peňazí! To už dávno nie je čierny obchod, ale pohyb vysoko organizovaných štruktúr, ktoré sa pohybujú v šedých zónach, neraz krytý podivnými štátmi a územiami, daňovými rajmi a off-shore (či inými teplovzdušnými garážovými) firmami.
Navyše: „Jak je jasně vidět na Balkáně, ale i jinde, politické strany jsou nástrojem ekonomických zájmů, které chtějí získat přístup ke státu a nespravedlivou nebo kriminální výhodu. Stejně důležitá v podkopávání procesu zapouštění kořenů demokracie však je i nepřítomnost nestranného soudnictví a nezaujatého právního systému.“ Aj keď Slovensko našťastie dnes nie je na čelných miestach krajín podozrivých z globálnych mafiánskych praktík, niektoré rysy divokého kapitalizmu 90. rokov a organizovaného ekonomického zločinu, o ktorých Glenny píše napríklad aj v predchádzajúcom citáte v súvislosti s postkomunistickými krajinami, nájdeme u nás aj dnes. A práve toto prepojenie svetového globálneho obchodu, lokálnych politických a ekonomických elít a čiernej ekonomiky smerujúcej k vytváraniu vrstvy extrémne bohatej skupinky ľudí, ovládajúcich obrovské nadnárodné zdroje, je hlavnou témou McMafie.
Pri čítaní Glennyho knihy budete mať nepríjemný pocit, že svet, v ktorom žijeme, neovládajú žiadne tajné organizácie iluminátov a slobodomurárov, ale ruské, izraelské, indické, nigérijské, americké, mexické a ďalšie kartely, ktoré nemajú problém v záujme zvyšujúcich sa ziskov vzájomne úspešne spolupracovať. Glenny vyťahuje množstvo zaujímavých informácií a stavia z nich mozaiku, ktorá je neraz šokujúca. Opisuje napríklad, ako v čase bratovražedných vojen medzi Chorvátmi, Srbmi, Bosniakmi a kosovskými Albáncami na frontoch v pohode fungoval čierny obchod, pozor, nie na úrovni pár prepašovaných kanistier benzínu, ale v milióndolárových obratoch medzi jednotlivými stranami, neraz za plného vedomia najvyšších vojenských generálov a vodcov. To, že sa na jednom mieste nejakí vojačikovia na povel zabíjali, neznamenalo, že sa na inom mieste medzi bojujúcimi stranami nešmelí s pohonnými látkami, zbraňami, či nepomáha sa s distribúciou drog z Albánska do Európy, aby boli peniaze na ďalšie kalašnikovy. Niektoré praktiky sú až desivé, ak si predstavíme, že pre mierové sily OSN zabezpečovali ženské rozptýlenie balkánske mafiánske klany riadiace prostitúciu prakticky v celej Európe. Obchod je obchod, takže fakt, že Čierna Hora bola oficiálnym prekladiskom pašovaných cigariet s odobrením miestneho prezidenta Djukanoviča, ktorý živil z tohto legalizovaného pašovania štátik, ani neprekvapí. Glenny však neťahá novinové správy, ale ako dlhoročný novinár sleduje jednotlivé stopy a nebojí sa ísť ani za aktérmi, svedkami či priamo členmi rôznych organizácií – či už tých na strane práva a spravodlivosti, alebo tých na strane medzinárodnej mafie. Aj keď niekedy sa právo, spravodlivosť a organizovaný zločin nedajú rozlíšiť.
Divoké Rusko prvej polovice posledného desaťročia 20. storočia, balkánske vojny ako raj pre čierny obchod, Bulharsko ako jedna z najvýznamnejších transportných krajín, kde sa do medzinárodného čierneho obchodu s narkotikami, ženami, autami, technológiami, zapojila prakticky celá špička bývalej tajnej komunistickej polície, sexturizmus na českých hraniciach, to všetko sú len výhonky, ktoré v našom európskom priestore vnímame. Čo nevidíme (respektíve, čo vidíme a nedokážeme pochopiť), je prerod týchto megapeňazí rádovo v miliardách dolárov do „bielej“ ekonomiky. Daňové raje ako Dubaj, či ultrakorupčná Nigéria sa stávajú miestom, kde sa nikto na pôvod peňazí nepýta. Dnešné organizované stroje na obrovské medzinárodné obchody nie sú navyše žiadnymi partiami grázlov, ale neraz aj úspešnými obchodnými organizáciami, ktoré majú aj viditeľnú časť svojich aktivít. Neraz sa z malých gangov stali dnes importéri a exportéri, ovládajú napríklad – ako v Rusku či v Nigérii – obrovské ropné či plynové zdroje a obchodujú legálne. Len málokedy sa podarí dopátrať k zbojstvám, ktoré stáli na začiatku, a dokázať ich. A ak sa aj vie, že XY zbohatol nelegálne, armády právnikov vystavajú tak presvedčivo neprehľadné siete, že nakoniec sa smejúci bôžik bohatstva spokojne ďalej napcháva kaviárom.
McMafia je knihou, ktorá otvára dvere do neprehľadného labyrintu, v ktorom prehráva obyčajný ľudský rozum, o slušnosti ani nehovoriac, tá vyhynula ešte pred dinosaurami. Zlý pocit navyše umocňuje aj fakt, že aj novinár je len človek, ktorý môže zistiť len určité množstvo informácií. Takže ak nám ukázal niekoľko chápadiel, v skutočnosti musí byť svet obrovskej globálnej chobotnice organizovaného zločinu prepojeného s medzinárodnou politikou ešte bizarnejší. A podľa všetkého sa každý z nás do kontaktu so slizom McMafie dostal. Neveríte? Nekupujete heroín ani tričká od Vietnamcov v tržnici? Tak vedzte, že niektoré špeciálne materiály nutné na výrobu mobilných telefónov pochádzajú z ťažby v Afrike, ktorú ovládajú nadnárodné gangy obchodujúce aj so zbraňami.
Misha Glenny: McMafie, Dokořán/Argo, Praha 2009, preklad Petr Holčák
