Aký imidž mala Bratislava u zahraničných návštevníkov? Ako ju vnímali domáci obyvatelia? A čo to vôbec je „obraz mesta“? Ako sa vytvára?
Foto: Kalligram
Autor na tieto otázky odpovedá analýzami cestopisnej, topografickej a sprievodcovskej literatúry informujúcej o Prešporku/Bratislave od konca 18. storočia po rok 1945. Striktne pritom rozlišuje medzi historickým názvom mesta do roku 1918 – „Prešporok“ a novodobým názvom „Bratislava“. Na príklade cestopisnej literatúry ukazuje, že nejde o onomastické ekvivalenty, ale o rozličné tváre – príbehy mesta.
Dejiny mesta Bratislavy chcú byť svedectvom o rázovitom stredoeurópskom meste s multikultúrnou minulosťou, o spoločných dejinách jeho občanov nemeckej, maďarskej, slovenskej, židovskej a inej národnosti.Knihy tejto edície, ktoré pripravujú výrazné osobnosti slovenskej a maďarskej historickej vedy, vnímajú novým pohľadom spoločenské, ekonomické a kultúrne dejiny mesta a prezentujú zatiaľ nepoznané časti jeho minulosti.
Jozef Tancer, literárny vedec a historik. Prednáša nemeckú literatúru na FFUK v Bratislave. Je autorom monografií Im Schatten Wiens. Zur deutschsprachigen Presse und Literatur im Pressburg des 18. Jahrhunderts (Bremen 2008) a Der schwarze Sabbat. Die Brandkatastrophe in Pressburg 1913 als Medienereignis (Bratislava 2012). Venuje sa nemeckojazyčnej literatúre a kultúre v Uhorsku a výskumu viacjazyčnosti.
