Sławomir Mrożek mal nadanie pre emigráciu

Keď mala koncom mája roku 1989 v bratislavskom Štúdiu L+S premiéru hra Sławomira Mrożka Emigranti, vzrušené publikom akoby cítilo prísľub zmeny. Emigrant a chudobný robotník - Milan Lasica a Július Satinský - sa delili o pivničný byt. V réžii Martina Porubjaka filozofovali o živote, pritom akoby glosovali to, čím vtedy žila spoločnosť. Po dvadsiatich rokoch sa totiž na javisko vrátil autor, ktorého vyhlásila totalita za nežiaduceho.

15.08.2013 13:08 , aktualizované: 17:18
Slawomir Mrozek Foto:
Sławomir Mrożek
debata (1)

Svetom sa rozletela včera predpoludním informácia, že tvorca poľského absurdného divadla a autor divadelných hier Emigranti, Tango, Policajti, Striptíz, Karol a ďalších, ktoré sa hrali na divadelných scénach celej planéty, navždy odišiel. Smutnú správu poslali do sveta francúzske a poľské vydavateľstvá, ktoré hry Sławomira Mrożka produkovali. Poľský dramatik, spisovateľ, publicista a kresliar zomrel vo veku 83 rokov na juhu Francúzska, kde trávil posledné roky života.

Ako chutí emigrácia poznal na vlastnej koži. Rodák z Borzecina (narodil sa 30. júna 1930) začínal ako kresliar vtipov. Ako dvadsaťročný mladík, ktorý prežil vojnu, napísal oslavné texty na Stalina a kolektivizáciu dediny. Na konci 50. rokov uverejnil svoju prvú drámu Policajti a vyšla mu prvá kniha satirických próz Praktické kyrysy.

Po tom, čo absolvoval dvojmesačný seminár na Harvardskej univerzite v Spojených štátoch sa domov nevrátil, ale usadil sa v Taliansku neďaleko Janova. Tam v roku 1964 napísal hru Tango – variácie na hamletovskú tému mu vyniesli svetovú slávu.

„Živil som sa umením a nikdy som sa neocitol v žiadnom nájomnom pomere. Keď si na mňa režim robil nárok ako na svojho poddaného, odmietol som,“ povedal Sławomir Mrożek pre idnes.cz v roku 1999, keď bol v Prahe na festivale spisovateľov. Zdôraznil, že z Poľska ho vyhnala cenzúra a autocenzúra.

V roku 1967 sa s manželkou presťahoval do Paríža. Keď sa 21. augusta 1968 dozvedel o invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, napísal vyhlásenie odsudzujúce agresiu. Na druhý deň ho publikovali významné svetové denníky. Hneď na to boli jeho hry, knihy a texty v socialistickom bloku zakázané.

V roku 1978 získal francúzske občianstvo, oženil sa po druhý raz. S mexickom divadelnou režisérkou Susane Orario Rosasovou sa o desať rokov neskôr presťahoval do Mexika. Na roky strávené za oceánom spomína v autobiografii Baltazár, ktorá vyšla aj v slovenskom preklade. A opisuje v nej svoj život od detstva až po rozhodnutie Poľsko opustiť.

„Mám pre emigráciu nadanie, rád som cudzincom. Lepšie sa píše, človek má odstup, preto som v cudzine nikdy netrpel, aj keď som bol spočiatku dosť chudobný. Ale ukázalo sa, že mám schopnosť emigráciu nielen prežiť, ale dokonca si ju aj obľúbiť,“ povedal Mrożek pre Slovo.

Sławomir Mrożek patril medzi živé legendy svetového divadla a literatúry. Hovorilo sa o ňom, že má absolútny sluch na groteskné pomery a čokoľvek dokáže trefne glosovať pomocou pár slov.

Na javiskách slovenských divadiel sa Mrożkove hry hrávali koncom 60. rokov, divadelníci sa k nim vrátili po „nežnej“. Vychádzali aj jeho knihy a hry vrátane autobiografie Baltazár.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Sławomir Mrożek #Tango