Človeku by sa mohlo zdať, že Thabo je pod ochranou Pána, lebo počas svojej dvadsaťkilometrovej nočnej prechádzky do hlavného mesta Maseru nenatrafil ani na leva, ani na geparda, ani na nosorožca, ani na nikoho iného. Tam si onedlho našiel robotu ako poradca jeho výsosti Seeisa, ktorý si ho pamätal z minulosti a privítal jeho príchod. Náčelník si síce s nadutými Britmi vyjednal samostatnosť, ale nedosiahol viditeľnejší úspech, kým sa do toho nezainteresoval Thabo a nepohrozil, že ak sa páni neprestanú vzpierať, Basutsko zváži ďalšie kroky a požiada o pomoc Josepha Mobutuho v Kongu.
Briti zostali ochromení. Josepha Mobutuho? Muža, ktorý práve oznámil svetu, že si zmení meno na Najmocnejšieho Bojovníka, Ktorý Vďaka Svojej Vytrvalosti a Nezlomnej Vôli Zvíťaziť Kráča Od Víťazstva K Víťazstvu a Zanecháva Za Sebou Oheň?
„Presne toho,“ prikývol Thabo. „Je to jeden z mojich najlepších priateľov. Pre úsporu času ho však volám jednoducho Joe.“
Britská delegácia požiadala o čas na premýšľanie, počas ktorého dospela k záveru, že táto oblasť potrebuje predovšetkým pokoj a mier, nijakého najmocnejšieho bojovníka, ktorý sa rozhodol premenovať. Briti sa vrátili k rokovaciemu stolu a oznámili: „Berte si tú krajinu!“
Z Basutska sa stalo Lesotho, z náčelníka Seeisa kráľ Mošeše II. a z Thaba absolútny favorit jeho výsosti. Správali sa k nemu ako k členovi rodiny a odmenili ho vreckom neobrúsených diamantov obrovskej hodnoty, pochádzajúcich z miestnych nálezísk.
Ale jedného dňa sa Thabo vyparil. Získal však nenahraditeľný dvadsaťštyrihodinový náskok, kým kráľ zistil, že jeho sestrička a drahokam jeho očí, krehká princezná Maseeiso čaká dieťa.
Kto bol v šesťdesiatych rokoch v Južnej Afrike čierny, špinavý a takmer bezzubý, nijakým spôsobom nemohol zapadnúť do sveta bielych. Po nešťastnom incidente v bývalom Basutolsku sa preto Thabo ponáhľal do Soweta, len čo najbližšiemu klenotníkovi narýchlo predal najmenší z diamantov.
V sektore B si našiel voľnú chatrč. Nasťahoval sa do nej, viac než polovicu diamantov napchal do topánok, ktoré zakopal, a hlinu poriadne udupal. Druhá časť diamantov našla skrýšu v dierach jeho ústnej dutiny.
Skôr než sa opäť pustil do sľubov, ktorými očaril tak veľa žien, natrel chatrč nazeleno, aby sa páčila dámam. Dokonca kúpil aj linoleum a prikryl ním hlinenú dlážku.
Správa o jeho činoch sa sowetskými sektormi šírila ako blesk, no po istom čase Thabo radšej sám pustil do sveta vlastnú verziu, aby medzi jednotlivými avantúrami mohol nerušene vysedávať pred chatrčou a čítať.
Okrem čítania a milostných avantúr sa venoval cestovaniu. Dva razy ročne krížom-krážom prebrázdil Afriku. To mu poskytlo nové životné skúsenosti a nové knihy.
Vždy sa však vrátil do svojej chatrče, hoci ekonomicky bol úplne nezávislý. Najmenej polovica jeho majetku ešte vždy ležala nedotknutá asi tridsať centimetrov pod linoleom, lebo spodné zuboradie mal ešte stále v dobrom stave a nepribúdali nijaké nové diery po zuboch.
Kým sa v sowetských chatrčiach začalo o ňom kadečo pošuškávať, prešlo niekoľko rokov. Kde berie ten bláznivý knihomoľ toľké peniaze?
Aby sa klebety nešírili ďalej, Thabo sa rozhodol, že začne pracovať. Najbližšie zamestnanie sa mu núkalo neďaleko. Niekoľko hodín týždenne bude čistiť latríny.
Jeho kolegami boli takmer výhradne mladí pijani bez budúcnosti. Ale aj deti. Medzi ne patrila aj trinásťročná dievčinka, ktorá Thabovi vrazila do stehna nožnice, a to len preto, že omylom otvoril inú šatňu a sprchu. V podstate sa ani tak veľmi nepomýlil, iba to dievča bolo na nesprávnom mieste. A bolo primladé. Nemalo nijaké poriadne tvary. Rozhodne nič pre Thaba, po čomsi takom by siahol iba v najväčšej núdzi.
Rana po nožniciach bolela. A to dievča si tu teraz pokojne stálo pred jeho chatrčou a žiadalo, aby ho naučil čítať.
„Veľmi rád by som ti pomohol, keby som ráno nemusel odcestovať,“ povedal Thabo a hlavou mu preletelo, že na upokojenie situácie by bolo najlepšie, keby naozaj urobil, čo práve tvrdil.
„Odcestovať?“ spýtala sa Nombeko, ktorá za trinásť rokov života ani raz nevytiahla päty zo Soweta. „A kam?“
„Na sever,“ odvetil Thabo. „A potom sa rozhodnem.“
* * *
Kým bol Thabo na cestách, Nombeko o rok zostarla a bola povýšená. Ako šéfka sa rýchlo osvedčila. Na základe zmysluplného systému rozdelenia prideleného sektora „podľa demografie, nie podľa geografickej veľkosti či iných výmyslov“ sa rozmiestnenie a čistenie latrín výrazne zefektívnilo.
„Tridsaťpercentné zlepšenie,“ pochválil ju predchodca.
„Tridsať celých dve desatiny,“ opravila ho Nombeko.
Ponuka vyvolala dopyt a naopak. V rozpočte zostalo dosť peňazí na vytvorenie štyroch nových verejných spŕch a práčovne.
Štrnásťročné dievča bolo neuveriteľne zdatné v každodennej verbálnej komunikácii s mužmi (všetci, ktorí ste mali možnosť rozprávať sa s čističom latrín v Sowete, dobre viete, že polovica jeho slovníka sa nedá publikovať a o druhej sa nepatrí ani len premýšľať). Nombeko mala zrejme vrodenú schopnosť používať slová a formulovať vety. No neslobodno zabudnúť, že v kúte kancelárie stál rozhlasový prijímač, ktorý Nombeko odmalička zapínala, len čo sa ocitla v jeho blízkosti. Vždy si naladila nejaký diskusný kanál a so záujmom počúvala nielen to, čo hovorili, ale aj ako.
Vďaka rozhlasovému týždenníku Pohľad na Afriku zistila, že za Sowetom jestvuje iný svet. Pochopila, že nemusí byť krajší či dokonalejší, ale existuje, a to za hranicami Soweta. Napríklad sa dozvedela, že Angola získala samostatnosť. Ľavicová strana PLUA sa zlúčila s ľavicovou stranou PCA, aby spolu vytvorili hnutie MPLA, ktoré sa spolu so stranami FNLA a UNITA postaralo o to, aby portugalská vláda oľutovala, že sa vôbec niekedy pozrela na túto časť kontinentu. Mimochodom, za vyše štyristo rokov nadvlády sa jej tam neuráčilo založiť ani jedinú univerzitu.
Analfabetka Nombeko celkom nechápala, čo znamenajú tie kombinácie písmen, ale jednoznačne viedli k zmene, a to bolo spolu s výrazom jedlo najkrajšie slovo, aké poznala.
Raz sa dokonca opovážila pred svojimi spolupracovníkmi spomenúť, že zmena by osožila všetkým. Hneď sa však sťažovali, že ich šéfka reční o politike. Vari nestačí, že celý deň vláčia hovná, ešte musia počúvať aj toto?
Ako šéfka čističov latrín Nombeko musela zvládať nielen svojich beznádejných kolegov, ale navyše aj referenta Pieta du Toit z Johannesburských vodární a kanalizácií. Keď sem prišiel prvý raz po jej vymenovaní, oznámil, že zo štyroch verejných zariadení zostane iba jedno, a to z dôvodu nedostatku peňazí v rozpočte.
Nombeko sa mu pomstila milým svojským spôsobom: „Prejdime na inú tému. Pán referent, ako vnímate vývoj v Tanzánii? Nezdá sa vám, že socialistický experiment Juliusa Nyerereho stroskotá? Aký je váš názor?“
„Tanzánia?“
„Áno, nedostatok obilných zásob sa v tejto chvíli blíži k hodnote milión ton. Otázka znie, na koho by sa Nyerere obrátil, keby nejestvoval Medzinárodný menový fond. Alebo vnímate menový fond ako problém sám osebe?“
To sa spýtalo dievča, ktoré nikdy nechodilo do školy a nevytiahlo päty zo Soweta. Referenta, ktorý zastupoval vrchnosť. A ktorý študoval na univerzite. A nemal ani šajnu o politickej situácii v Tanzánii. Preto od začiatku rozhovoru iba bledol. Ku koncu už pripomínal kriedu. Pieta du Toit ponížila štrnásťročná analfabetka, ktorá navyše znosila jeho prípis o verejných záchodoch.
„Pán referent, ako ste mysleli toto?“ spýtala sa Nombeko, zvyknutá pristupovať k číslam vlastným spôsobom. „Prečo ste zdvojnásobili výsledné hodnoty?“
Analfabetka, ktorá vedela počítať.
Nenávidel ju.
Nenávidel ich všetkých.
Jonas Jonasson - Analfabetka, ktorá vedela počítať
Viete, na koho sa treba obrátiť, keď Južná Afrika koketuje s jadrovou výzbrojou a svetové veľmoci sú v pozore? A keď je na predaj bomba, ktorá vlastne neexistuje? Našťastie sa do veci zaangažuje Nombeko Mayeki, mladá černošská slúžka, ktorú nečakané udalosti zavedú práve tam, kde sa to všetko zomelie. Životaschopné dievča zatiaľ nevie čítať, zato neuveriteľne dobre rozumie matematike. Práve jej zázračné schopnosti ju predurčili na život plný dobrodružstiev, podivuhodných stretnutí a nečakaných zvratov. Aj v knihe Analfabetka, ktorá vedela počítať si autor posvietil na úplne obyčajnú všadeprítomnú ľudskú hlúposť. Robí to s láskavým humorom, ktorý čitatelia ocenili už v jeho prvej celosvetovo úspešnej knihe Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol.
