Foto: Divadelný ústav
Vladimír Petrík v štúdii Svet a svet umenia podľa Kornela Fӧldváriho označuje túto osobnosť ako vynikajúceho a výnimočného človeka. Petríkov text je bohatý na detaily, dokázal v ňom spojiť rôzne pramenné materiály do takého celku, že vytvára dokument o často dramatických životných etapách K. Fӧldváriho na pozadí politickej a spoločenskej situácie, v ktorej sa od 50. rokov dodnes pohybuje.
Priestor, ktorý by zmapoval, kým všetkým Kornel Fӧldvári je, by bol veľký, zoznam tvorivých záujmov dlhý, lebo "umenie vníma celou svojou bytosťou“. Spomeňme aspoň prózu, publicistiku, preklady, doslovy, osobitne literárnu kritiku, činnosť v divadle, redakciách… "Dvadsaťročný normalizačný súmrak pretrhol jeho tvorivú žilku,“ pripomína Petrík a uvádza, aké pseudonymy musel Fӧldvári používať, aby v čase komunizmu mohli aspoň niektoré jeho texty vyjsť. Po roku 1989 vydal okrem iných knihu O karikatúre (2006), za ktorú dostal Cenu Dominika Tatarku.
Stručné otázky mieria k podstate
Kornel Fӧldvári poskytol mnoho rozhovorov pre rôzne médiá, rozprával na viacerých literárnych podujatiach, a tak by sa zdalo, že už takmer niet ničoho, čo by sme sa o tomto pozoruhodnom, vtipnom a dobrom človeku dozvedeli. Tina Čorná nás touto knihou presvedčila o opaku.
Základnú textovú časť knihy tvorí rozhovor "o prežitom, o sile umenia a divadle“, ktorý Čorná nazvala Nič sa neboj, Korny! Dokázala sa s ním rozprávať tak, že sa čitateľ dozvie opäť mnoho nového. Na kvalitu rozhovorov Tiny Čornej si mnohí pamätáme z nedávnej minulosti, tu sa jej schopnosť tvoriť zaujímavé rozhovory zasa potvrdila. Jej otázky sú zväčša stručné, ale mieria k podstate. Rozdelila ich do 16 častí, každá má svoj nadpis.
Už vstupná otázka a odpoveď sú problémovo odľahčené, fӧldváriovsky vtipné. Aj smutné a tragické fakty a udalosti podáva s jemu príznačným humorom. Nezľahčuje, vážna podstata je zachovaná a čitateľ má z respondenta pozitívny dojem. Obdivuhodná je jeho pamäť aj na detaily spred desaťročí. Táto jeho schopnosť a záľuba dáva rozprávaniu sviežosť. V jeho replikách je zreteľne prítomný prozaický talent. Ťažké spomienky prerozpráva triezvo, ľahšie s dávkou humoru.
Zo strany Tiny Čornej ide v pravom zmysle o rozhovor, v ktorom autorka zastupuje nás čitateľov a Kornel Fӧldvári vďačne odovzdáva všetko, na čo si spomína. A pamätá si veľa! Jeho rozprávania sú zaujímavé, napínavé, ide akoby o memoárovú prózu a súčasne dokument o dobe. Neteoretizuje, aj keď hovoria o sile umenia, ale uvádza príklady, príbehy, ktoré čitateľa priťahujú.
Plastický portrét
Tina Čorná dáva otázky z hľadiska časového aj sémantického netradičné – sú istým pokračovaním a nadväzovaním na to, o čom sa už zmieňovali, ale zakaždým z inej pozície. Kornel Fӧldvári udalosti z oblasti kultúry od približne 9. roku svojho života, keď prvý raz prečítal (v nemčine) dosiaľ svoju obľúbenú hru Cyrano z Bergeracu, v svojich spomínaniach aj hodnotí; na povrchu je vrstva humoru a pod ňou často kritika, irónia, sarkazmus. Dozvieme sa, prečo sa o Kornelovi hovorí ako o knihomoľovi, aké bolo stretnutie 13-ročného Kornela s Voskovcom a Werichom, prečo o sebe vraví ako o ekumenickom kinodivákovi, ako v roku 1956 vznikla Mladá tvorba, komu vďačí za 13-ročné pôsobenie v časopise Kultúrny život.
Odpovedá na otázku, v čom je divadlo nenahraditeľné, prečo pôsobenie v Divadle na korze, ktoré Čorná označila za prvú multižánrovú scénu u nás, považuje za jeden z najšťastnejších rokov vo svojom živote, ako došlo v roku 1990 k názvu L+S a ako sa obnovilo Divadlo Astorka Korzo'90. Tina Čorná pripomína bohatú čitateľskú erudíciu Kornela Fӧldváriho, ktorú adekvátne využíva dodnes ako pamätník slovenského divadelníctva. Vyzdvihuje úlohu divadelných bulletinov, ktoré sú "pozitívnym svedectvom o divadle“, a viacnásobne hodnotí tvorbu Lasicu a Satinského: "Myslím, že Milan a Julo boli najlepšia komická dvojica od čias Voskovca a Wericha“.
Tina Čorná vytvorila publikáciu, ktorá je od prvej po stú stranu príťažlivá (aj fotografiami, bohatými vysvetlivkami a výberovou bibliografiou), vytvára plastický portrét Kornela Fӧldváriho, ktorý sa vyznačuje láskavosťou a jemu vlastným optimizmom: "Nakoniec som prežil aj také veci, o ktorých by som si nikdy nemyslel, že som toho schopný a že to zvládnem.“
