Foto: Artforum
Jón Gnarr vo svojej knihe opisuje príbeh, ako sa z komika s dyslexiou stal zodpovedný starosta, ktorý priviedol do politiky Najlepšiu stranu a chichotanie sa. Knihu v slovenčine vydalo Artforum.
O politike a do politiky s humorom
„Už dávnejšie som sníval, aké by to bolo, keby som založil stranu a stal sa ministrom kultúry. Podporil by som vznik vlastnej komediálnej šou vo verejnoprávnej televízii, priznal by som korupciu, odstúpil z úradu, ale šou by šlapala ďalej,“ píše vo svojej knihe Gnarr. Práve tieto úvahy viedli k vzniku Najlepšej strany. Jej členovia museli prísne dodržiavať morálny kódex. V ňom boli ukotvené zásadné pravidlá ako úprimnosť a odmietanie klamstiev, ale aj venovanie zvláštnej pozornosti očiste nôh, podpazušia a genitálií a dobrá nálada. Jón Gnarr je otcom piatich detí, pričom medzi najstarším a najmladším je rozdiel 20 rokov. Má manželku Jógu. Bola prvou členkou Najlepšej strany a stala sa personalistkou s poslaním nájsť vhodných kandidátov na členstvo v strane. Hlavným kritériom bolo dobré srdce.
Jón Gnarr opisuje vo svojej knihe neľútostnú volebnú kampaň v období, keď Island prekonal bankrot a život v krajine sa razom zmenil. Ani samotná príroda, síce krásna, ale aj neľútostná, to obyvateľom neuľahčuje. Príjemné letá s teplotou 20 °C po krátkom čase strieda zima. Chvíľu veľmi sneží, na druhý deň prší a k tomu primálo slnka má na svedomí pochmúrnu náladu obyvateľov. Napriek tvrdému boju sa komediant, ako často Gnarra označovali konkurenti, pacifista, anarchista, hudobník a pankáč stal starostom hlavného a jediného mesta na Islande.
Smrť stereotypu
Náročnosť života verejného činiteľa vo svojej knihe neraz priznáva aj Gnarr, a to z rôznych dôvodov. Do svojho boja sa však pustil s humorom, ktorý by sa v mnohých iných krajinách možno nestretol s porozumením. Okrem toho, že to bola pre obyvateľov Reykjavíku pravdepodobne príjemná zmena, je to zároveň dobrý materiál do knihy. Gnarr sa rád oblieka do rôznych kostýmov, pokojne aj do dámskych šiat alebo uletených kostýmov zo Star Wars so svietiacim mečom v ruke, a v jeho garderóbe nechýba ani krikľavo ružový oblek.
Počas kampane oznámil, že na politiku nemá a Najlepšia strana odstupuje z boja. Miestnosť zalialo hrobové ticho, jeho konkurentom trhalo kútiky do úsmevu, keď v tom Gnarr vysloví: „Vtip!“ Je to svojím spôsobom šialenec, ktorý donútil islandského politika zo sociálnodemokratickej strany, aby si pozrel jeho obľúbený mysteriózny seriál z dielne HBO The Wire, v opačnom prípade by s ním nevytvoril koalíciu. Vo svojej starostovskej kancelárii mal obrazy tajomného streetartistu Banksyho a netají sa náklonnosťou k Facebooku, kde spravuje asi päť profilov, za ktoré sa ukrýva.
Pozvánka na návštevu Islandu sa k čitateľovi dostáva podprahovo prostredníctvom čarovných anomálií. Reykjavík má 120-tisíc obyvateľov a každý každého pozná. Platí však pravidlo, že sú si všetci rovní, a to najmä na plavárňach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou spoločenského života. Spolu vo vírivke sedia poslanec a smetiar a preberajú rôzne témy bez nálepky sociálneho statusu. Rovnako pri vstupe do klubu čakajú všetci v rade a nikto nie je dôležitejší – dokonca sa môže stať, že človek sa ocitne v rade vedľa Björk, na ktorú sú obyvatelia Reykjavíku podľa slov Gnarra veľmi pyšní.
Kniha islandského herca a dnes už bývalého starostu Reykjavíku Jóna Gnarra ponúka príbeh, ktorý umožní čitateľovi spoznať bližšie tajomný Island, ale nechá ho nahliadnuť aj do sledu udalostí, pocitov a myšlienok obyčajného, zdanlivo mierne nenormálneho človeka po vstupe do sveta politiky.
