Ďakujem za pozvanie. Prišiel som na Slovensko v utorok večer. Chcel som pozerať futbal, musel som ísť do mesta do baru, ale počul som krik po každom slovenskom góle. Blahoželám slovenským hokejistom k víťazstvu nad Slovinskom, ale myslím, že dnes večer to budete mať jednoduchšie a nórski hokejisti budú k vám rovnako veľkorysí ako vy ku mne, povedal na úvod. Slovensko navštívil na pozvanie jubilujúceho vydavateľstva Ikar, ktoré na trhu pôsobí 25 rokov.
Píšete často o tajomne. Čo je najtajomnejšie u žien a čo ste ešte u žien neobjavili?
Keďže som vyrastal s dvoma bratmi a v mužskej spoločnosti, ženy sú pre mňa dodnes nádhernou záhadou a verím, že to tak zostane.
Ku ktorej z kníh máte najvrúcnejší vzťah?
Asi je to kniha Zrada o zážitkoch mojej rodiny. Otcova rodina prišla z Brooklynu keď mal 19 a boli silní antikomunisti. Nórsko malo spoločnú hranicu s Ruskom a otec sa rozhodol ísť bojovať proti Stalinovi. Jeho zážitky z účasti vo vojne sú základom knihy. Od malička sme sa doma rozprávali o vojne z rôznych pohľadov a to sa odzrkadľuje aj v knižke.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Aký máte program na Slovensku?
Predtým ako som prišiel, najsilnejší dojem o Slovensku som mal z detstva. Zbieral som kartičiky futbalových tímov a na stene som mal logo futbalového klubu z Bratislavy. Som prekvapený, aká ste zelená a kopcovitá krajina. Bol som sa prejsť v Starom meste a hoci je možno podľa vás plné turistov, je veľmi pekné. Najbližšie dva dni letím súkromným lietadlom, ale maličkým, pre tri osoby, do Tatier, kde budem dva dni loziť. Videl som pár fotografií, Tatry vyzerajú úžasne a teším sa. Potom odlietam do Budapešti.
Ste veľmi úspešný človek, aj knihy píšete s ľahkosťou. Je niečo v živote, o čo musíte bojovať a z čoho máte strach?
Je veľa vecí, ktoré neviem robiť. Napríklad lezenie. Začal som s ním, lebo sa bojím výšok a prepadol som mu. Lezenie je pre mňa ako droga. Lozil som v Prahe, budem u vás a potom aj v Maďarsku. Chodia so mnou skúsenejší lezci a občas mi pripomínajú, aby som ubral na sebavedomí, že ešte stále toho o lezení veľa neviem.
Dlho ste mnali nálepku nový Stieg Larsson. Čo na to hovoríte dnes, keď vy sám ste predali vyše 25 miliónov kníh? A aké morálne hodnoty dominujú vo vašich knihách?
Keď začali vychádzať moje knihy v Británii, bolo na nich napísané – nový Stieg Larsson. Mohlo to byť aj horšie – napríklad nový Dan Brown. Základný rozdiel medzi jeho a mojimi knižkami je ten, že on vychádza z tradície severského krimi, kde sa rozoberá spoločnosť, morálka a krimi príbeh je skôr na pozadí, doplnením. Moja tvorba vychádza skôr z amerických detektívok, postavených na individualite, príbehoch a charakteroch, ale v Zrade som napríklad riešil tému ako neonacizmus. Moje knihy píšem síce na pozadí nórskych reálií, ale ide skôr o krimi príbehy a nie sondy do spoločnosti.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
V čom je úspech severských kriminálok?
Vždy sa snažím inteligentne odpovedať, ale ak mám povedať pravdu, vôbec netuším. Súvisí to asi s tradíciou, založenou severskými spisovateľmi v šesťdesiatych rokoch, že aj z kriminálky sa dá urobiť dobré a inteligentné čítanie. Detektívky majú často pochybné renomé a veru oprávnene, existuje veľa zlých detektívok, vrátane Škandinávie. Ale je ich toľko, že v tom množstve sa nájdu aj dobré knihy.
Je šanca, že sa Slovensko objaví po tejto návšteve v nejakom z vašich románov?
Ak tu zažijem niečo brutálne, násilné, potom možno:-)
Čo čítate vy a nemáte nočné mory počas písania vlastných kníh?
Keď píšem, využívam vlastný strach z tmy, ktorý som mal ako dieťa, a tiež strach z výšok. Človek musí využiť časť svojho ja, aby poháňal hlavnú postavu ďalej.
Pri písaní často vychádzam z vlastných skúseností. V deväťdesiatych rokoch bolo módne mať v Nórsku vodnú posteľ. V jednom takom nechutnom obchode som kúpil asi poslednú vodnú posteľ v celom Oslo a na nej som spával. Keď som ju mal, počul som časom bublinky a uvedomil som si, že tam asi vznikajú nejaké procesy, nejaký život a že ak ju budem mať dlho, že tam vznikne možno aj inteligentný život:-) A toto sa objavilo aj v knihe Diablova hviezda, kde v takejto posteli bola zakonzervovaná mŕtvola, bývalá priateľka jej majiteľa a on na nej mával sex. Vznikla z toho celkom hororová scéna. Týždeň po tom, ako som ju dopísal, som sa tejto postele zbavil.
Čo máte spoločné vy a detektív Harry Hole?
Vôbec som do neho neplánoval vložiť moje ja, ale keď tak dlho o ňom píšete, nedá sa tomu vyhnúť. Spoločný máme možno vkus na popkultúru, neskrývam, že prostredníctvom Harryho sa snažím propagovať hudbu, ktorú chcem, aby ste počúvali. Alebo jeho ústami môžete povedať to, čo by ste ako spisovateľ nepovedali – že napríklad film Mela Gibsona Statočné srdce je najhorší film, aký kedy získal Oscara. Možno máme spoločnú aj kombináciu romantika a cynika.
Nesbov program pokračuje autogramiádou v Panta rhei na Poštovej ulici v Bratislave o 16.00 a večernou besedou s fanúšikmi v Martinuse, ktorú môžete online sledovať na stránkach kníhkupectva od 19.30.
