Aspoň sa nebudeme báť, lebo švédski autori, ktorí píšu pod menom Erik Axl Sund, sú napríklad riadne drsní. Mučenie obetí, zneužívanie detí, strašidelné psychické vízie, deformácie charakterov, zamknuté tajné izby, rezanie, krájanie, pálenie a k tomu mučivé osobné traumy a trápenia súčasného človeka. Tým sú práve tzv. severské detektívky zaujímavé – že ľudia, ktorí v nich účinkujú, či už sú to tí na strane dobrých, alebo "zlí“, všetci sa trápia banalitami všedného života, sú hriešni a často bezradní. Aj detektívi a vyšetrovateľky sa mýlia, sú naivní, majú rodinné problémy, ktoré nevedia zvládnuť, sužuje ich láska, nevery, vzťahy s ich deťmi, s expartnermi, s novými partnermi ich bývalých partnerov a podobne. Vzťahy sú dnes komplikované, každý ich "rieši“ a zločin je zasadený do každodenného diania, do týchto súkromných "riešení“, ale ešte aj do globálnych súvislostí. Zločin prekračuje hranice tak ľahko, ako sa dnes vo všeobecnosti hranice prekračujú, a to či už tie skutočné, alebo morálne. Je sloboda a v tej sa to pekne zauzľuje.
Svedčí o tom aj tretí diel série Slabosť Viktórie Bergmanovej, ktorý sa volá Pýtiine pokyny. Predchádzali mu prvé dva diely, ktoré napísali Jerker Eriksson a Hakan Alexander Sundquist – to sú tí dvaja, čo sa skrývajú pod menom Erik Axl Sund – Havranie dievča a Plameň túžby, všetko vydal Ikar. S najväčšou chuťou si čitatelia asi prečítali prvý diel psychologického thrillera, ale netrpezlivo čakali aj na ďalšie dva. Kto si už zvykol na zvláštny štýl týchto autorov – plný podivných postáv, rýchleho striedania deja, akéhosi veľkomestského chaosu – siahne aj po Pýtiiných pokynoch. Dozvie sa, ako to všetko v skutočnosti bolo, ale najmä – pripomenie si postavy, na ktoré už možno (v pauze čakania na ďalší diel) aj zabudol. Šťastní sú tí, ktorí budú čítať trilógiu naraz, jedným dychom a nevypadnú z tempa ani deja, ostatní sa musia znova začítať do príbehu, ktorý, našťastie, nemá nudné miesta. Každá stránka je akčná. A rozuzlenie? Na obálke knižky sa píše: "Ukrajinský Babyn Jar, Roklina žien, je najdesivejšie nacistické popravisko z čias druhej svetovej vojny. Sem smeruje rozuzlenie tragického príbehu, ale právo a spravodlivosť ani tentoraz nezvíťazia.“ Takže je to bez katarzie. Možno však autori ešte budú pokračovať, lebo otvorené dvierka si nechali. Možno raz zasa zvíťazí dobro nad zlom aspoň v detektívke.
A kto bude príliš rozbehnutý a bude chcieť ešte napätie, siahne po knižke Nica Pizzolatta Galveston s podtitulom Cesta, z ktorej niet úniku. Je to od autora svetoznámeho seriálu Temný prípad (True detektive). Príbeh je zaujímavý, lebo spojí staršieho muža a osemnásťročnú dievčinu, ktorí spolu unikajú. Pred smrťou aj pred životom, ktorý sa im nepáči. Aj toto čítanie je, samozrejme, strašidelné a napínavé. Veď si len pozrieme tento citát: "Potom si vyberiem zuby a hodím ich do pohára s ústnou vodou. Chvíľu ich sledujem, ako plávajú, pôsobia zlovestne ako duch.“ No nie je to milé? Dnes je ťažko ulahodiť náročnému čitateľovi detektívkou. Musí byť trocha ústretový. Autori totiž ťažko môžu konkurovať skutočnosti, ktorá je často mrazivejšia než akákoľvek fantázia. Ponúkajú hru, konštrukciu, zábavku a musia sa riadne snažiť, aby zaujali.
