Po stopách mesta

Fotograf Anton Sládek dlhé roky mapuje Bratislavu a skúma ju z rôznych hľadísk. Práve mu vyšla knižka o tejto jeho veľkej téme Medzičas s podtitulom Miznúce miesta Bratislavy.

26.07.2015 12:00
debata

Mestá vlastne nikdy nie sú mladé, iba ak vznikli ako jednotný projekt nových budov na zelenej lúke. Bratislava patrí k tým osídleniam, ktoré sa rodili postupne. Poznáme ju vlastne stále len ako "staré mesto“.

Anton Sládek

Aj k nej pribudli panelové sídliská a nové štvrte, ale jej jadro tvorila história. Bratislava sa stále obnovuje a stále zaniká. Niektoré cenné objekty sa prestavujú, zachovávajú, ale sú aj také, ktoré pomaly odchádzajú do nenávratna. Fotograf Anton Sládek dlhé roky mapuje Bratislavu a skúma ju z rôznych hľadísk. Práve mu vyšla knižka o tejto jeho veľkej téme Medzičas s podtitulom Miznúce miesta Bratislavy. Sládek je umeleckým prejavom vlastne básnik, obsahom fotiek však uvedomelý bádateľ. Jeho čiernobiele fotografie majú poéziu, vyvolávajú emócie, chytajú za srdce, ale svedčia o faktoch. Sú takmer bez ľudí, prázdne, ale pripomínajú okamihy, keď na fotených miestach kypel život.

Sládek stvárňuje mestské objekty a zákutia, veľké panorámy aj detaily. Napríklad snímka Vedľa výťahu zvečnil tabuľka zvončekov a tlačidiel v obytnom dome, ktorá už síce neslúži, ale nesie stopy dotykov ľudských rúk. Také sú Sládkove fotografie vo všeobecnosti – aj ruiny či opustené objekty fotí so stopou minulého života, keď boli funkčné, nové, výkonné a kypeli životom. Opustené tribúny, sklady, továrenské haly, bunkre ukazuje ako miesta s magickou silou.

Kedysi sa obyvateľom miest hovorilo mešťania, dnes tento termín prirodzene vymizol, lebo mnohí obyvatelia mesta sa necítia mešťanmi, len jeho podnájomníkmi. Len niečo od mesta čakajú a nepoznajú ho, nerozumejú mu, nič mu nedávajú. Sládkova knižka Medzičas je krôčikom k hlbšiemu vzťahu obyvateľov k hlavnému mestu Slovenska. Zaujímavé je, že autor sa nesústreďuje na pamiatky a pôvabné scenérie mesta, ale na jeho prevádzkovú sféru. Zameral sa najmä na priemysel, techniku či komunikácie (železnica, most). Vychádzajú mu krásne umelecké zábery (Špulky na káble, Tepelné potrubie, Lyžica zo žeriavu a pod.), ale najmä dôkazy o živote mesta. Divák má pocit dôvernosti, intímnosti, ako keby držal históriu za ruku.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Anton Sládek #Medzičas