Suverénne a komorne
„Prekvapenie aj pocit zadosťučinenia, aj mi je ľúto, že sa toho mama nedožila. Medzerový plod je o mame, o odchádzaní mamy, všetko to vo mne tak nejako rozvibrovalo,“ uviedla na margo získania ceny Anasoft litera spisovateľka Veronika Šikulová, ktorá spolu s ocenením získala aj finančnú odmenu 10-tisíc eur.
Na Anasoft literu bola nominovaná už po tretíkrát. V roku 2010 sa o ocenenie uchádzala s dielom Domček jedným ťahom, keď zvíťazil Telegram Stanislava Rakúsa, a v roku 2012 s románom Miesta v sieti a cenu jej „vyfúklo“ dielo V mene otca Vladimíra Ballu. „Pri Miestach v sieti som mala pocit, že to bol román, ktorý by ju mal získať. Možno aj zo spisovateľského hľadiska a vynaloženej práce. A pri Medzerovom plode je to trochu iné. Knižka je komorná veľmi osobná, intímna. Sama som prekvapená, ako na ňu aj čitatelia zareagovali,“ priznáva autorka.
V Medzerovom plode sa podľa slov porotcov Šikulová prejavila ako „suverénna majsterka slova“. „Jej príbeh je naplnený citlivosťou voči zdanlivo jednoduchým veciam života, citlivosťou, ktorá hlboko zasahuje do vedomia súčasníka.“ Spisovateľka dáva svojim knihám autobiografický charakter. „Možnože je to aj najautobiografickejšia knižka, akú som napísala,“ uviedla laureátka. Aj napriek tomu však Medzerový plod nemá medzi jej knihami špeciálne miesto. „Keď napíšem knižku, tak sa ňou viacej nezaoberám. Potom už sú nové veci, nové výzvy a nové knižky, nové texty, na ktorých pracujem,“ vraví Šikulová. V desiatke finalistov figuroval Pavel Vilikovský, Juraj Briškár či Peter Juščák. Favoritmi Šikulovej boli knihy Menoslov Alty Vášovej a Až do nirvány Ivana Koleniča. Víťazná kniha poviedok Medzerový plod vyšla vo vydavateľstve Slovart a autorka nedávno dostala ponuku na maďarský preklad.
Voľba plná diskusií
Foto: Slovart
Päťčlenná porota v zložení literárny vedec Adam Bžoch, filozof Marek Debnár, básnik Valerij Kupka a literárne vedkyne Zora Prušková, Ivana Taranenková najskôr vyberala desiatku finalistov Anasoft litery zo 188 posudzovaných diel. Kým sa niekedy stáva, že je pre porotcov náročný výber prvej desiatky a potom určiť absolútneho víťaza je už jasnejšou voľbou, teraz v oboch prípadoch prevládali diskusie plné argumentov. „Záverečné rozhodovanie prebiehalo vo veľmi diskurzívnej atmosfére. Prebrali sme každého finalistu a zvažovali všetky aspekty textov a boli to pre porotu veľmi zaujímavé rozhovory nad knihami. Z týchto rozhovorov sme nakoniec po pár hodinách dospeli k jednej knihe,“ objasňuje proces výberu jedna z porotcov Ivana Taranenková.
Vyrovnané výkony a podobné témy postavili pred porotcov neľahkú úlohu výberu. „Finalisti boli zaujímaví a každá kniha ukazovala iným spôsobom, aká je pestrá slovenská súčasná próza,“ rozpráva porotkyňa. A hoci má cena Anasoft litera len jedného víťaza, svojím spôsobom na nej profituje celá desiatka finalistov. „Cena Anasoft upozorňuje verejnosť na to, že tu máme zaujímavé literárne diela, ktoré dokážu so súčasníkom komunikovať. Je to jedna z mála vecí, ktorá domácej literatúre dáva pocítiť, že ešte sa s ňou ráta a je len škoda, že Anasoft litera je v tomto snažení viac-menej osamotená,“ uzatvára Taranenková.
