Turecko-bulharské hranice, Ukrajina, Krym, Kosovo, tam všade je Eugen Gindl rovnako doma ako v obciach, ktoré mali už čoskoro naveky pochovať vody Liptovskej Mary, či v dedine Veľké Borové. S ušami, ktoré slúžia ako diktafón, s očami, ktoré zastúpia dva objektívy najlepšej Leicy a s fenomenálnou sloňou pamäťou, ktorú ani náhodou nemožno vyjadriť v megabajtoch. Eugen Gindl putuje svetom a všíma si všetko.
Tento prierez jasne dokazuje, že Eugen Gindl (1944) myslí v nesmierne širokých súvislostiach, k čomu pridáva aj potrebnú dávku jasnozrivosti – práve to robí z jeho knihy výbornú učebnicu pre všetkých budúcich reportérov, a zároveň dokazuje, že „gindlovská reportáž“ je svojský a nenapodobiteľný žáner, ktorý hovorí vlastnou rečou, vlastnými slovami a sám za seba.
F.R. & G.
