Vďaka tomu, že po 29. auguste 1944 zostala verná slovenskej vláde v Bratislave a jej vedenie povstaleckú akciu radikálne odsúdilo, dostala možnosť – hoci v konečnom dôsledku len nakrátko – opätovne realizovať svoje mocenské ambície, tentoraz v podaní najortodoxnejších národných socialistov okruhu okolo Otomara Kubalu…
Kubalova skupina, ktorá v HG prebrala kormidlo po Machovej garnitúre, pred verejnosťou nástojčivo kultivovala svoju formu najrýdzejších Slovákov, odhodlaných brániť slovenskú nezávislosť do posledného dychu.
Mladý historik Anton Hruboň (1989) v knihe s podtitulom Hlinkova garda v období nemeckej okupácie analyzuje postavenie tejto mocensko-bezpečnostnej organizácie ľudáckeho režimu v kontexte nacistického okupačného systému na politickom, vojenskom a perzekučnom poli, ktoré tvorili tri kľúčové roviny činnosti HG v záverečnej etape existencie slovenského štátu. Monografia sa pokúša odpovedať na otázku, čo vlastne Hlinkova garda bola, aké vplyvy determinovali jej charakter po transformácii na jeseň 1944 a aké memento zanechala v národnej histórii.
Práca nastoľuje i širšie koncipované otázky, ťažiace slovenskú spoločnosť prakticky dodnes. Uvažuje o otázke spolupráce (kolaborácie) s nacistickým režimom, o úsilí pretvoriť Slovensko na jeho obraz, o perspektívnej budúcnosti krajiny pod ťarchou hákového kríža a o vývine ľudáckeho režimu.
AntOn Solutions / Múzeum SNP