Autorka čerpala z archívov, listov, osobných rozhovorov, ale aj z policajných spisov alebo dokumentácie z psychiatrických liečební.
Bola to žena neobyčajnej inteligencie a silnej charizmy, skrátka silná a výrazná osobnosť. Tá zmizla s jej smrťou a bolo by dobré ju nechať na pokoji. Tí, čo ju poznali, na ňu nezabudnú, a ostatní počuli aj tak len kopu fám, poloprávd a historiek. Tak čo s tým? Toto napísal výtvarník Daniel Ladman, posledný manžel Jany Černej – a viac než dvadsať rokov odmietal o nej hovoriť.
Nakoniec sa však s poľskou bohemistkou Annou Militzovou (1990) zišiel a o svojom živote hovoril. Nebol jediný, kto autorke tejto knihy podal svoje svedectvo o Jane Černej. Militzová išla ďalej, podnikla krkolomnú cestu cez archívy a čerpala tak z osobných listov, ako aj zo súdnych spisov a zdravotníckej dokumentácie.
A tak vychádza prvá biografia spisovateľky Jany Černej (1928–1981), dcéry novinárky Jesenskej (tiež adresátky slávnych Kafkových Listov Milene), ktorá zahynula v Ravensbrucku v roku 1944. Mladučká sirota „Honza“ Černá bola aktívnou účastníčkou aktivít pražskej surrealistickej skupiny a milenkou a múzou Egona Bondyho, ale aj autorkou radu poviedok, básní i próz, okrem iného autobiografickej knihy o svojej matke Adresát Milena Jesenská. (česky)
Burian a Tichák