Kniha rozhovorov s maďarskou novinárkou Zsófiou Mihancsik (1950) je výpoveďou odhaľujúcou motívy a zlomové momenty Lendvaiových „troch“ životov i úvahy o potrebe poctivého prístupu k vlastnej minulosti, ktoré sú prítomné v každej jeho knihe. Kritické postrehy o zákulisí povojnového i novšieho vývoja v Maďarsku sa odohrávajú na pozadí zasvätených a nekompromisných analýz a aktuálneho kontextu celej stredovýchodnej Európy.
„Nemohol a nechcel som žiť v klamstve, preto som pred polstoročím opustil vlasť. A preto som v celom svojom živote odmietal klamstvo a ohováranie, a odhaľoval, kde a ako som len mohol, jeho pramene…“ píše Lendvai v predslove svojej spovede.
Paul Lendvai (1929) ako sociálny demokrat v novom povojnovom režime vstúpil do komunistickej strany a pracoval v oficiálnych maďarských médiách. V roku 1957 odišiel na pracovnú cestu do Poľska, aby sa usadil vo Viedni. Pôsobil ako analytik a komentátor vo viacerých rakúskych médiách (Die Presse, Der Standard, ORF) a pracoval tiež pre britské médiá (Financial Times, Economist).V roku 2011 predstavil Lendvai v Budapešti maďarský preklad svojej autobiografie Moja premrhaná krajina, v ktorej zobrazil atmosféru etnickej nenávisti, antisemitizmu a politických turbulencií v strednej Európe v 20. storočí.
V maďarskom origináli Három élet – Beszélgetés Mihancsik Zsófiával (Kossuth Kiadó Zrt. 2012). Preložil Ľubomír Navrátil.
Kalligram