Ich autor nielenže bol v koncentračnom tábore Osvienčim-Brezinka, ale musel tam vykonávať tú najstrašnejšiu prácu: prenášať telá zavraždených v plynových komorách do kremačných pecí. To prinútili robiť členov Sonderkommanda – pozerať sa zblízka na vraždenie ľudí.
Toto svedectvo je stále nesmierne dôležité, možno dnes ešte väčšmi, keď sa dokonca nájdu ľudia, ktorí popierajú existenciu holokaustu. Ak svoje dejiny nepoznáme alebo ani poznať nechceme a radšej si pred nimi zatvárame oči, môžu sa zopakovať.
Shlomo Venezia (1923 – 2012) bol jedným z neveľkého počtu členov Sonderkommanda, ktorí prežili Osvienčim. V Sonderkommande bol šesť mesiacov, jeho matka a dve sestry v Osvienčime zahynuli. Jeho svedectvu o tom, čo sa dialo v Osvienčime, sa dostalo širokej publicity. Pri svojich početných besedách v školách i vystúpeniami v médiách sa obracal hlavne na mladých ľudí ako budúcich dedičov svedectva o holokauste. Spolu s ním prežil v Sonderkommande i jeho o rok starší brat Moris, dnes žijúci v USA, a dvaja bratranci. V talianskom origináli Sonderkommando Auschwitz (Rizolli 2007).
