„Spájajúcim článkom jednotlivých štúdií a zároveň osobnosťou, ktorej je monografia venovaná – je popredný súčasný slovenský literárny historik, kritik a filozof profesor PhDr. Milan Hamada, DrSc., autor mnohých významných publikácií, vplyvy ktorých sú ,viditeľné' v pozadí predkladanej monografie,“ napísala o knižke Erika Lalíková z Katedry filozofie a dejín filozofie FiF Univerzity Komenského.
Literárny teoretik, historik a kritik Milan Hamada (1933) pôsobil v 60. rokoch v Ústave slovenskej literatúry SAV, v období normalizácie ho prepustili zo zamestnania a nemohol publikovať. Venoval sa starším obdobiam slovenskej literatúry (publikácia Od baroka ku klasicizmu), literárny vedec Vladimír Petrík však označil ako Hamadovo kľúčové obdobie 60. roky minulého storočia, keď bol jednou z kľúčových postáv súdobej kritickej scény – známa je jeho polemika s Vladimírom Mináčom o socialistickej literatúre a prechmatoch v 50. rokoch, ktoré Hamada – na rozdiel od Mináča – nepovažoval len za „odchýlku“ vo vývoji, ale za éru degradácie základných hodnôt humanity.
Po roku 1989 sa vrátil do SAV, dnes je profesorom na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. Za knihu článkov, esejí a kritík publikovaných po roku 1989 – Sizyfovský údel (1994) získal Cenu Dominika Tatarku, oceňovaná je i jeho knižka Zrod novodobej slovenskej kultúry (1995).
Pavel Mervart