Aké jazyky používali bratislavské rodiny v domácnosti? Ako komunikovali obyvatelia mesta na verejnosti? Aké jazyky sa učili bratislavské deti v škole, v jazykových kurzoch či u súkromných učiteľov?
Foto: Slovart
Pätnásť rozhovorov s Bratislavčanmi predstavuje prierez pestrým jazykovým, etnickým a náboženským prostredím mesta. Nemci, Maďari, Slováci, Chorváti, Židia alebo jednoducho starí Prešporáci či Bratislavčania, ročníky narodenia od roku 1916 do roku 1930, približujú množstvo konkrétnych každodenných situácií, v ktorých sa vytvárali priaznivé podmienky na rozvíjanie jazykových znalostí alebo, naopak, situácie, v ktorých sa jasne uprednostňoval jeden jazyk pred ostatnými. Ich spomienky ukazujú, že tzv. typická bratislavská viacjazyčnosť vôbec nebola taká samozrejmá, ako si dnes myslíme. A naopak: tá existujúca viacjazyčnosť mala omnoho viac podôb, ako je známe. Rozhovory sú doplnené o autentické historické pramene – rodinné fotografie, osobné dokumenty, denníkové záznamy atď. Rozprávanie o jazykoch tak predstavuje špecifický pohľad na dejiny každodennej komunikácie a kultúry typicky stredoeurópskeho mesta.
Jozef Tancer (1975) je docentom na Katedre germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Venuje sa nemeckojazyčnej literatúre a kultúre v Uhorsku a výskumu viacjazyčnosti.
Slovart
