Zaznamenáva atmosféru temných 50. rokov, čiastočné spoločenské uvoľnenie v 60. rokoch, keď mohli vzniknúť jeho priekopnícke publikácie. A napokon obdobie normalizácie – dvadsať bezútešných rokov.
Základným problémom tej doby bola otázka „zostať či odísť“. On sa rozhodol zostať, z morálneho hľadiska zodpovednosti voči odboru, vlasti, ústavu, rodine, kultúre a umeniu, spomína v knižke Várossov žiak Edo Toran. A cituje Várossove slová: „Všetko toto je sféra, v ktorej niet ani hrdinstva, ani zbabelosti, lebo nevieš, či je jedným, alebo druhým ten, kto zostáva, či ten, kto odchádza.“ Váross zomrel rok pred pádom režimu ČSSR.
Marian Váross (1923 – 1988) bol kunsthistorik, estetik, axiológ, autor mnohých výtvarných monografií (Alexy, Lea Mrázová, Polkoráb, Treskoň, Pribiš, Fulla, Augusta, Nevan, Weiner-Kráľ, Mallý, Benka) a základných diel slovenskej umenovedy a estetiky.
Marenčin PT
