Eco ho sám stihol pripraviť do tlače len niekoľko dní pred svojou smrťou. Je jeho osobným výberom z knižne dosiaľ nepublikovaných článkov, ktoré písal pätnásť rokov pre denník L’Espresso. Génius, múdrosť a zmysel pre humor – to všetko nájdeme v knihe, ktorá je dôslednou rozlúčkou s veľkým autorom.
V Ecových textoch sa opäť stretneme s jeho najobľúbenejšími filmovými či románovými postavami, s Jamesom Bondom i protagonistami jeho obľúbených komiksov. A opäť je tu nostalgia po stratenej múdrosti, úvahy o moci a jej nástrojoch a kritika konzumu, vďaka ktorému sme zavalení predmetmi, ale prázdni myšlienkami. Stĺpčeky sa vyznačujú značnou rozmanitosťou, a to nie pre nedôslednosť autora, ale v dôsledku zložitosti dnešnej doby. Obdobie „tekutej spoločnosti“, ako ju nazýva Zygmunt Bauman, sa začalo postmodernizmom, ktorý sa vyznačoval krízou veľkého rozprávačstva, s hravosťou a iróniou pojednával o histórii a občas čelil výzvam nihilizmu. Postmodernizmus však bol len prechodom od modernizmu k dosiaľ nijako nepomenovanej súčasnosti. Tú charakterizuje kríza štátu, tesne spätá s krízou ideológií, a tým i politických strán. Dnešný krajný individualizmus opúšťa ideu spoločenstva a druhých ľudí vníma ako rivalov.
V talianskom origináli Pape Satan Aleppe. Cronache di una societa liquida (La nave di Teseo, 2016).
(česky)
Argo