Kniha týždňa: Socializmus s ruskou tvárou

Slovenské vydanie prvých dvoch „ruských“ dielov denníkovej trilógie Ale Rachmanovovej (literárny pseudonym Galiny Alexandry von Hoyer, rodenej Galiny Džuraginovej alebo Ďuriaginovej) je zvláštny kultúrny počin, ktorý si vyžadoval odvahu a nekonformné presvedčenie o jeho správnosti.

rachman
Aľa Rachmanovová: Študenti, láska, Čeka a smrť
Autor:

Autorka na rozdiel od plejády ruských literárnych emigrantov je totiž aj v súčasnom Rusku prakticky neznáma. Jej zápisky neoplývajú literárno-umeleckými kvalitami, navyše Rachmanovovej zdrvujúce osobné svedectvo o živote v prvých rokoch socialistického Ruska je iste ťažko stráviteľné pre celé spektrum ruských rodoľubov, ako aj pre našich praktizujúcich rusofilov. Zvláštne osudy denníkov, opísané v prekladateľkinom doslove, môžu poskytnúť nejednu zámienku na spochybnenie ich kľúčovej hodnoty – autentickosti.

Zahmlené okolnosti
Iste netreba namietať proti recenzentskej floskule, že tieto záznamy boli dodatočne upravované. Denníky sa vo všeobecnosti nedajú publikovať bez úprav. Podstatná je však otázka miery a zamerania editácie, či je len nevyhnutná štylistická, alebo má za cieľ diskrétnu ochranu zaznamenaných osôb, alebo manipuluje obsah, čiže tendenčne skresľuje skutočnosť a záznamy tak vlastne falšuje. Zahmlené okolnosti publikácie denníkov nemôžu slúžiť ako dôkaz ich pravosti.

Prvý raz vyšli začiatkom 30. rokov, päť-šesť rokov po ich ukončení a vyvezení z Ruska, v nemeckom, údajne nie veľmi dobrom preklade autorkinho rakúskeho manžela, pričom ruský originál nevidel nikto okrem literárneho tandemu manželov von Hoyerovcov. Nie je vylúčené, že ho autorka zničila zo strachu pred sovietskymi tajnými službami po druhej svetovej vojne, keď s manželom utiekli z okupovaného Rakúska do Švajčiarska, takže exaktné dôkazy pravosti ani revízie prekladov asi nebudú možné.

Fatálny konflikt
V denníkoch ani pri podozrievavom čítaní nenájdeme náznaky plnenia apriórnej ideovo-politickej úlohy, pravdaže, okrem dosť naivne vyhranenej morálnej pozície. Naivita je však príznačná pre autorku a jej mladosť, sama sa s ňou v zápiskoch postupne vyrovnáva, keď bolestne stráca ilúzie o človeku, o dobre a zle. Treba pochváliť neskorších editorov (manželov von Hoyerovcov), že nepodľahli zvodom pridať denníkom myšlienkovú hĺbku z pozície časového a empirického odstupu. Ak sa aj vyskytne všeobecná myšlienková konštrukcia či hlbšia úvaha, patrí spravidla starším univerzitným profesorom, ktorých diskusné vystúpenia študentka Aľa neprerozprávala, ale doslovne stenografovala, čím sa vysvetľuje ich argumentačná a formulačná úroveň vyčnievajúca z ostatného textu (Manželstvá… s. 120–122, 246).

Tých niekoľko typicky ruských dúm postavených na citátoch z literárnych textov ruských klasikov a pateticky hĺbajúcich o výlučnej osobitosti ruskej duše, dejín, osudov, ľudu, pravoslávia – to sú vzácne perly ducha v danom kontexte totálnej stupídnej brutality. Dva extrémne vzdialené protipóly ruskej existencie – vysoká mystická duchovnosť a hlboko pod ľudskú dôstojnosť padnutá hrubá materiálna realita – koexistujú v priebehu dejín, zarážajúc okolitý svet ostrým kontrastom bez prechodných tónov. Napätie medzi nimi v určitých obdobiach dá vzniknúť tvorivému potenciálu, ale aj tak nevyhnutne speje k fatálnemu konfliktu. Tento proces sledovaný očami mladej čistej bytosti je dramatickým stavebným materiálom Rachmanovovej denníkov.

Konkrétne ide azda o najtragickejší mocenský konflikt ruských dejín, z ktorého sa Rusko dodnes nevie celkom spamätať. Aľa si začala písať denník na svoje sedemnáste narodeniny v roku 1916 a jeho väčšiu „ruskú“ časť ukončila v roku 1925, pár mesiacov pred nútenou emigráciou s manželom, bývalým vojnovým zajatcom.

Na strane života a dobra
Za tých deväť rokov vyvrcholila pre Rusko katastrofická prvá svetová vojna, februárová revolúcia 1917 zvrhla cára a v októbri za všeobecného chaosu došlo k boľševickému prevratu (socialistickej revolúcii) s nasledujúcou dvojročnou občianskou vojnou, fyzicky, ekonomicky a morálne pustošiacou celú tú obrovskú krajinu.

Boli paralyzované všetky sféry spoločenského života, vládol vojnový komunizmus, červený teror, čiže zaberanie majetkov a lúpenie, spojené so svojvoľným zatýkaním a okamžitými popravami, sústavné zastrašovanie, masové ponižovanie a vraždenie usilovnejších, majetnejších, vzdelanejších, boľševickými pohlavármi otvorene stimulovaná, ideovo-pragmaticky odôvodnená hrôzovláda najhoršej kriminálnej spodiny, udavačstvo, vydieranie, nepredstaviteľná bieda a hlad až za hranicou kanibalizmu, rozklad elementárnej morálky, samá zloba, beznádej a strach, neprestajný zotročujúci živočíšny strach…

To nie je možné, povieme si, to človek nemôže vydržať, ani národ. Lenže Rusi to vydržali a zocelení prežili aj ďalšie ničivé pohromy minulého storočia. Aká to musí byť úžasná sila, životná energia, schopná vzdorovať nepredstaviteľným útrapám? Keď aj mladučká šľachtičná Aľa nielen zázračne uchová holý život sebe a svojmu novorodeniatku, ale v tom pekle je schopná prežívať aj živelnú radosť a šťastie? Ani my, ani ona sama to nevie, ale je to tam a je to na strane života a dobra. Aj o tom vydávajú jej denníky presvedčivé svedectvo. Len keby „to“ ľudské konečne vyvážilo dominantnú ruskú infernálnosť a nevystavovalo sa ďalším tragickým skúškam…

Aľa Rachmanovová: Študenti, láska, Čeka a smrť, Premedia 2011

Aľa Rachmanovová: Manželstvá v červenej búrke, Premedia 2012, preklad z nemčiny Zuzana Demjánová

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Julian Barnes: Šum času

Julian Barnes: Šum času

01.10.2016 05:00

Pocta Dmitrijovi Šostakovičovi: hudobnému géniovi, konformistovi, hračke v rukách moci.

harry potter

Ošiaľ menom Harry Potter je späť

30.09.2016 16:00

"Jazva ho nebolela už devätnásť rokov. Všetko bolo v poriadku," tak skončila J. K. Rowlingová siedmu knihu o najslávnejšom čarodejníkovi všetkých čias Harrym Potterovi.

Jozef Banáš, Adela Banášová

Jozef Banáš - Kód 7. V Bhutáne, kde majú hrubé domáce šťastie

30.09.2016 14:57

„Klameme ľudí, keď im nahovárame, že dobré ekonomické výsledky automaticky znamenajú aj dobrý a plnohodnotný život,“ tvrdí Jozef Banáš v knihe Kód 7 – Koniec zla.

angela merkelová, merkelová

Merkelová: Svoju utečeneckú politiku som nezmenila

01.10.2016 18:34

Nemecká kancelárka Angela Merkelová odmieta tvrdenia, že zmenila svoju utečeneckú politiku.

Domov sociálnych služieb v bratislavskej Rači,

Podozrivé nešťastia v domove pre seniorov

01.10.2016 18:00

Dve nešťastia za sedem týždňov a nikto kompetentný sa tým nezaoberá. V bratislavskom Domove sociálnych služieb v Rači si siahla na život žena.

Viktor Orbán, Fidesz, Maďarsko

Orbán si prehru v referende o migrantoch nepripúšťa

01.10.2016 18:00

Do poslednej chvíle nie je jasné, či nedeľné referendum, v ktorom premiér Viktor Orbán žiada Maďarov, aby odmietli migračné kvóty, bude úspešné.

zostrelenie, lietadlo, boeing, ukrajina, MH17

Rusko si predvolá holandského veľvyslanca pre haváriu MH17

01.10.2016 17:06

Ruské ministerstvo zahraničných vecí si predvolá holandského veľvyslanca v Moskve, aby mu vyjadrilo nespokojnosť s výsledkami vyšetrovania havárie MH17.