Na parížskom Salon du Livre sa už tradične prezentujú „krásne knihy“ – teda veľké obrazové publikácie, o ktorých sa ešte mesiace píše v novinách, na Frankfurtskom knižnom veľtrhu sa predstavuje kultúra a literatúra krajiny, ktorá bola vybratá za hosťa, a na Londýnskom veľtrhu sa dražia práva na preklady bestsellerov, ale aj kníh autorov, ktorí dostali v daný rok napríklad Nobelovu, Bookerovu, Goncourtovu alebo Pulitzerovu cenu.
Na knižnom veľtrhu Bibliotéka v Bratislave sa nič podobné nedialo. Hlavné stánky patrili internetovým kníhkupectvám. Vydavatelia predávali známe tituly za jedno-dve eurá, hoci mohli aj na kilá, keďže bezprostredne vedľa nich stálo mäsiarstvo s vyvesenými bravčovými stehnami a klobásami. Je to smutné, ale Bibliotéke k tomu, aby bola obyčajným jarmokom v malom meste, chýbala už len strelnica.
Možno som si na jej návštevu naozaj vybrala nevhodný deň – piatok napoludnie, keď sa vo výstavných priestoroch naakumulovalo štyridsať školských výletov, ktorým „veľtrh“ nemal čo poskytnúť. Jedine ak by štrnásťročné dievčatá naozaj chceli tajne čítať všetky tie zle napísané romány červenej knižnice, ktorých obálky však patria k úplne inému žánru. Paradoxne, z toho tu bola predstavená jedna z tých troch noviniek veľtrhu – zúfalo zle napísaný román, na ktorom bol najlepším jeho názov – žiaľ, v slovenskom preklade úplne nezmyselný.
Zo sprievodného programu bolo najzaujímavejším vyhlasovanie Ceny Fantázie za najlepšiu poviedku v žánri sci-fi, horor a fantasy, ale tým sa, bohužiaľ, štyri dni vyplniť nedajú.
Kríza kultúry sa asi naozaj prehĺbila, ale aspoň z úcty k návštevníkom sa tohtoročný „knižný veľtrh“ mohol premenovať na „knižný bazár“.
