Kapela odštartovala košický program možno trochu nečakane sériou piesní naspievaných v rodnej slovinčine z albumu Rekapitulacija 1980 – 1984. Piesne ako Boji, Smrt za smrt, Slovenska žena či Krvava gruda len pomalšie rozohrievali atmosféru koncertu.
Pódium bolo vybavené silnými svetelnými efektmi, ktoré sa však často orientovali do publika. V sále bolo nezvyčajne veľa svetla, možno to bol zámer, aby „vodca“, Milan Fras dobre videl na svojich stúpencov. Štylizovanie hudobníkov do tejto úlohy je očividné. Cieľom Laibachu je hľadať vzťahy a väzby medzi umením a ideológiou. Silná elektronická industriálna hudba, hutný marš, podmanivo hlboký hlas speváka, texty kritizujúce totalitné režimy a korporácie a kontroverzná videoprojekcia doplnená množstvom hesiel sú toho odrazom.
Až po takmer hodine prišli údernejšie hity ako Tanz mit Laibach a Alle gegen alle. Za nimi nasledovali piesne väčšinou z albumu Wat. Pódiovú šou okrem štyroch pánov dopĺňala ženská posila v podobe špeciálneho hosťa Miny Špiler. Vokalistka obsluhovala syntetizátor a megafón. A hlavne, najviac sa vžila do svojej úlohy, pretože jej póza tvrdej a chladnej stúpenkyne, ktorá vzhliada k svojmu vodcovi a oddane splní každé jeho prianie, najvýraznejšie vytŕčala z pódiových prejavov hudobníkov. Samotný spevák s prísnou tvárou bez jedinej emócie dával svojim kolegom pokyny len pohľadmi. Jeho vojenská uniforma s typickou čiapkou perfektne podčiarkovala túto hru.
Tváre fanúšikov pôsobili spokojne, ale bez akýchkoľvek silných emócií. Podobné boli aj reakcie na každú pesničku. Možno vystúpeniu chýbali hity ako Sympathy for the devil, Slovania, Wirtschaft ist tot, God is God a určite aj najznámejšie cover verzie Final Countdown, Leben heißt Leben, In the army now či Opus Dei. Vďaka nim by bola šou určite veľkolepejšia a strhujúcejšia.
Celkovo Laibach do Košíc priniesol oveľa menej úderného maršu. Na záver kapela spievajúca troma jazykmi pridala hymnické úpravy z albumu Volk – America, Anglia a Francia.
