Otrok v ružovom oblečení
Svet hry DayZ je mimoriadne živý, sledujeme ho z pohľadu jedného z dokumentaristov, ktorý plní úlohu kameramana. Divák sa pri záberoch na umelo vytvorenú prírodu často pristihne pri pochybnostiach, či je ešte stále v hre, alebo ide o skutočnosť.
Listy stromov i tráva na lúke sa jemne hýbu s poryvmi vetra, občas sa strhne prudký dážď, na nebi sa nachádzajú skutočné súhvezdia, podľa ktorých sa hráči občas orientujú. Z omylu človeka vytrhne až pohľad na postavy, ktorých neprirodzené pohyby prezrádzajú, že nejde o skutočných ľudí.
Dokumentaristi putujú rozľahlou krajinou, ktorá pôsobí nanajvýš pokojne. Vidíme síce rozpadnuté budovy a vraky áut, zdá sa však, akoby splývali s okolitou prírodou, ktorej sa vďaka ľudskému úpadku mimoriadne darí.
Ekiem, Guilhem a Quentin postupne stretávajú rôzne skupinky ľudí, ktorí spolu trávia čas v hre. Keď sa však zhovárajú, vôbec to nepripomína chat hráčov Call of Duty či inej strategickej hry o prežitie – človek má pocit, že sa ocitol v inej realite.
Prvá skupina, ktorú dokumentaristi spovedajú, má rada slobodu a chaos. Rozhovor sa odohráva v miestnosti jednej z mnohých opustených budov. Okrem členov skupiny je na stole muž v ružovom oblečení, ktorý ani raz neprehovorí. „Nevšímajte si ho,“ hovorí im vedúca skupiny, ktorá odmieta, že by bola dominatrix. Ponúka im, že ho môžu udrieť alebo rozrezať, ak sú hladní.
Hoci ide o hru, pôsobí to trochu desivo a vo virtuálnej miestnosti je prítomné napätie – dokumentaristi si nemôžu byť istí, či ich tiež len tak z rozmaru nezabijú. Veď neskôr dôjde k stretnutiu, počas ktorého úbohý neozbrojený kameraman so zdvihnutými rukami vysvetľuje, že je pacifista, no nemilosrdná guľka ho aj tak neminie.
Počas prvých stretnutí prebiehajú rozhovory len o samotnom fungovaní v hre, a to spôsobom, akoby šlo o realitu. Ide o veľmi fascinujúci zážitok, viacerí hráči sa napríklad pýtajú: „Nie ste hladní alebo smädní? Máme tu chladničku, keby ste niečo chceli, pokojne si vezmite.“
Dokumentaristi spolu so svojimi respondentmi často sedávajú pri ohni. Keď sa vezú autom, musia zastaviť, pretože sa ktosi musí vyvracať. Niekto iný zase vyjde von z budovy s tým, že potrebuje trochu čerstvého vzduchu. Jean Baudrillard, známy svojou teóriou o mediálnej realite, simulácii a simulacre, by bol z tohto filmu unesený. Alebo by len smutne pokýval hlavou so slovami: „Ja som vám to hovoril.“
Foto: Film Expanded
Kovbojský reverend
Ekiem, Guilhem a Quentin sa ďalej stretávajú s reverendom v kovbojskom oblečení, ktorý spolu so svojou skupinou uctieva boha Dagotha. Zastihnú ho práve vo chvíli, keď má kázanie. Keď sa neskôr zhovárajú, reverend im vysvetľuje, že mávajú aj rôzne párty, nie sú to žiadni fanatici.
Postupne sa v jednotlivých rozhovoroch začnú vynárať fragmenty reality. Keď sa dokumentaristi rozprávajú so ženou, ktorá má svoju hodnosť v miestnom karteli, ospravedlní sa im, pretože počuje krik svojich detí – musí ich ísť skontrolovať. Niekomu zasa v pozadí šteká pes.
Ústrednou témou ďalších debát sa stáva otázka, prečo sa ľudia rozhodli tráviť toľko času v tejto hre, či ide o útek pred realitou. V istých úsekoch filmu sa však hranice medzi fiktívnym svetom a skutočnosťou zlievajú a je čoraz ťažšie nájsť nejaký rozdiel.
Jeden z hráčov dokonca tvrdí, že sa mu svet DayZ zdá hmatateľnejší a môže v ňom experimentovať. Zaujímavý je aj rozhovor s manželským párom – on je vedec a ona sochárka. Opisujú, ako práve sedia vedľa seba v pracovni. Hra ich baví – môžu v nej slobodne zabíjať, hoci sú v skutočnom živote vegáni.
Snímka vôbec nepripomína hru, ale naozajstný film. Na obrazovke nie sú žiadne životné ukazovatele a aj keď sú primárnym faktorom hry zombie, naši hrdinovia sa s nimi stretnú len dva či tri razy. DayZ poskytuje hráčom unikátne možnosti interakcie a putovania krajinou, ktoré pôsobí veľmi upokojujúco.
Človek sa pri sledovaní snímky zamýšľa nad faktom, že súčasný svet tam vonku nás akosi limituje. Neustále je na nás vyvíjaný tlak, aby sme boli produktívni, a preto len málokoho napadne, že by sa išiel prejsť do neznámych končín. Len tak sa túlať. Dokument ukazuje ľudí, ktorí na tento účel využívajú práve virtuálnu platformu.
Čítajte viac Hrali ste Samorost či Creaks? Počítačové hry štúdia Amanita Design sú umenie
Knit's Island je vskutku neobyčajným diváckym zážitkom, ktorý sleduje nečakaný vznik normálnych sociálnych štruktúr v nezvyčajnom priestore zombie survival hry. Existujú totiž on-line platformy, ktoré sú vytvorené práve pre účel interakcie – napríklad Second Life, v ktorom som ja sama strávila množstvo času spoznávaním ľudí a hľadaním všetkých možností, ktoré tento priestor ponúka. Je preto fascinujúce sledovať, že sa fungujúce komunity vytvárajú aj na miestach, kde by to nikto nečakal.
Snímka ponúka pohľad do zmýšľania hráčov, ktorých spája túžba uniknúť z reality a vytvoriť si vlastnú. Diváka nevedie len k filozofickým myšlienkam, vyvoláva v ňom pocity zvedavosti a záujmu. Tvorcovia sa snažia hľadať duševnú intimitu v neosobnom priestore.
Posledné zábery filmu ukazujú vyprázdnené ulice skutočného sveta, naznačujúc tak, že aj keď sa ľudia nemôžu stretávať naživo, vždy si k sebe nájdu nejakú cestu. Určite by bolo prínosné natočiť pokračovanie po pandémii, aby sme videli, ako sa situácia zmenila – a či vôbec.
