Sedemnásť filmových kritikov označilo za najlepšiu európsku snímku britskú konverzačnú drámu Ďalší rok, ktorej udelili Meeting Point Europe Award. Sekciu Cinematik.doc, v ktorej zase súťažili slovenské dokumenty, vyhral koprodukčný projekt Nesvadbovo českej režisérky Eriky Hníkovej. No a po slávnostnom odovzdávaní cien mala uvoľniť atmosféru nová slovenská komédia Mŕtvola musí zomrieť, ktorá vstupuje aj do bežných kín. Festivalové publikum v Piešťanoch sa na nej celkom bavilo.
My sa ľúbime, oni sa trápia
Víťazný film Cinematiku je dielom režiséra Mika Leigha, ktorý sa presadil najmä vďaka presvedčivým sociálnym drámam. Ďalší rok je príbeh staršieho manželského páru, ktorý charakterizuje šťastné a nekonfliktné spolužitie. Geológ Tom a psychologička Gerri sa prosto stále milujú, pôsobia spokojne a vyrovnane.
Lenže okolo nich je toho šťastia pomenej. Mary je na priateľstve s Gerri priam závislá, lebo inak nikoho nemá. Zato sklamaní, problémov a smútku má dosť. No tých osamelých a utrápených je v Ďalšom dni viac. A všetci sú vhodne herecky obsadení a vierohodní. Leigh pre nich napísal dobré dialógy a osvedčil sa vo vedení konverzačných scén.
Pravda, spokojnosť, čo srší z dvojice Tom a Gerri, sa môže zdať až prehnaná. Akoby tých dobrých ľudí nedokázalo nič rozhnevať a dostať do konfliktu. Lenže postupne sa môže situácia javiť aj tak, ako by si poriadne nepripúšťali problémy iných. Najlepšie je to vidno na postave Mary. V závere je už zúfalá a o to viac by potrebovala pocítiť priateľskú podporu. Lenže Gerri to s ústretovosťou nepreháňa. Pôsobí odmerane, akoby chcela kamarátku upozorniť, že je tu hranica, za ktorú nepôjde. O to smutnejší je záverečný záber, keď v tichu pozorujeme zmätenú Mary, ktorá je v spoločnosti Gerri a jej rodiny vytesnenejšia a osamelejšia ako zvyčajne.
Tvrdý pád „svätého“ Tonyho
Jeden z najlepších filmov tohtoročného Cinematiku bol nesúťažný titul Pokušenie svätého Tonyho. Estónskemu režisérovi Veikovi Ounpuu už liezli na nervy otrepané schémy komerčných filmov a kiná plné produktov, ktoré nemusia mať nápad ani myšlienku, hlavne, že dobre zarobia. Rozhodol sa, že sa tej nablýskanej plytkosti (kruto) vysmeje. A urobil to spomínaným Pokušením.
Ounpuu nakrútil krásny film, ale nedá sa označiť za nežný a prívetivý. Vytvoril hrdinu, ktorý má drahé auto aj luxusný dom, ale okolo neho je plno hnusu, až sa Tony nestačí čudovať. Bizarnému správaniu policajtov, chrapúnskemu prístupu svojho šéfa, únikovým chúťkam manželky, odporným zábavkám zbohatlíkov.
Tony nie je silná autorita, ktorá by tieto situácie vedela ovplyvniť. Pôsobí skôr ako bezmocný pozorovateľ, ktorého z každej strany fackujú a jeden známy ho dokonca označí za anjela. To nemôže dobre dopadnúť.
Ounpuu rozdelil film do šiestich kapitol, ktoré stoja na čiernohumorných, absurdných, mystických či kafkovsky znepokojivých situáciách a zážitkoch ústredného hrdinu. Rozprávanie je pritom pomalé a ako sa režisér vyžíva v dlhých záberoch, tak si divák užíva jeho obrazové kompozície. Tento film je originálnou autorskou výpoveďou, ktorá dokáže očariť a zároveň znechutiť, povzniesť aj prikvačiť ťaživosťou, prekvapiť a možno až šokovať. Pokušenie svätého Tonyho sa nesleduje ľahko, ale zámerom tvorcov bolo odlíšiť sa od povrchnej zábavy, „podať si“ oplzlých zbohatlíkov a posadnutosť konzumovaním. Nečudo, že keď Pokušenie svätého Tonyho premietali v jednom z nových estónskych multiplexov, tak v kinosále spadla strecha.
V Piešťanoch sa však projekcia uskutočnila bez problémov a pred početným publikom. A neplatilo to len pri tomto filme. Na Cinematiku boli zvedaví diváci – prišli na artový film, na béčkový sci-fi horor aj na 80 rokov starú raritu. Prišli v hojnom počte a festival im vyšiel v ústrety.
