Princezné so zlatými hviezdami na čele, krásne a dobrotivé, prírodný Tarzan, verný psík Lassie, čarovný Pán Tau, šikovný Alibaba, dobrá Perinbaba, múdry Robinson, veselá Pipi Dlhá Pančucha, Nemo, Danka a Janka, Maťko a Kubko, Tom a Jerry, Dievčatko so zápalkami, Včielka Maja, Rumcajs, Saxana, Arabella, Lomidrevo, Batman, Malý princ a veľký Golem … Koľko pretrvávajú tieto staré lásky? Niektoré možno nevyblednú nikdy. Veď ešte stále skoro každý vie, kto je Vinetou, Ribanna alebo Nšo-Či. Tieto mená, ako aj mená z obľúbených telenoviel dokonca dávali romantickí rodičia svojim deťom aj pre skutočný život. Chceli, aby mali také isté vlastnosti, krásu a popularitu ako filmoví hrdinovia.
Slovenské Hermiony
Sú jednoducho mená fiktívnych postáv, ktoré vyvolávajú silné city a po ich vyslovení sa v ľudskej mysli vynoria celé príbehy. Vynorí sa aj situácia, v ktorej prejavili svoj charakter a ďalej motivujú. Bývajú to aj mená zvierat. Dodnes je napríklad známy film Lassie sa vracia, v ktorom v roku 1943 hrala malá Liz Taylorová. Preslávil sa však najmä psík Lassie, ktorý sa stal symbolom vernosti.
Nikto však nedáva dieťatku meno Valibuk, Lomidrevo, Miesiželezo alebo Snehulienka. Sú až príliš rozprávkové a súčasnosti vzdialené. Nedáva sa ani Guliver, Herkules, Robinson, Harry, hoci v niektorých kultúrach sa bežne používajú.
Dnes by sa už ale aj naše dievčatká chceli volať Hannah Montana podľa High School Musical, Hermiona ako kamarátka Harryho Pottera alebo Mitchie Torees z Camp Rocku. V kontexte ľubozvučnej slovenčiny to znie krkolomne, no deťom sú tieto postavy prirodzené a blízke ako Zlatovlásky alebo rozprávkové Marienky.
Veď k idealizácii stále vedú tie isté pozitívne vlastnosti, situácie, city a snaženia, s ktorými sa stretávame aj v tradičných príbehoch. Je to večný zápas dobra so zlom, spravodlivého s nespravodlivým, šikovného s neschopným, krásneho so škaredým.
Rozdiel je len v tom, že príbehy sú modernejšie, iné sú kostýmy, prostredie, záujmy ich hrdinov. A viac prenikajú do skutočného života: V hračkárstvach dostať čarodejnícke čiapky, Spidermanov a Batmanov pláštik, mikrofón Hannah Montany, na aktovkách, na obaloch zošitov, na taštičkách, na vankúšoch a pyžamkách sú obrázky týchto idolov. Chránia detský spánok, podnecujú fantáziu, vytvárajú akýsi pocit istoty, lebo so svojimi výnimočnými schopnosťami sú všade a pretkávajú všednosť. Dospelí sa možno aj rozčuľujú, alebo sa nad tým smejú, ale deťom to vôbec nie je smiešne. Ich city voči sú ozajstné. Svojich súčasných hrdinov berú vážne a tí tak formujú ich osobnosť.
Hlúpy Jano v lietadle
V dnešnom svete zahlteným množstvom programov je čoraz ťažšie sa na niečom zhodnúť. Každý má svoju kultúru, svoje problémy, svoje záujmy. Harry Potter, Simpsonovci alebo Edward a Bella z upírej ságy však majú vzácnu schopnosť prebiť súčasnú rôznosť a v niečom ľudí zjednotiť. V niečom ušľachtilom, humornom, alebo krásnom.
Televízne programy odkukané zo zahraničia neumožňujú také hlboké prežívanie ako rozprávka. A tiež nie je marketingový ťah ako marketingový ťah. Detský svet si sám filtruje, čo sa v ňom uplatní. Žiada si viac poctivosti a láskavosti. Aj do rozprávok už síce prenikajú pokusy o drsnosť a šok, ale stále víťazí princíp dobra. Vyhráva láska, čestnosť, hrdinstvo, odvaha. Deti sú často náročnejšie publikum ako dospelí, lebo ešte nie sú unavené životom.
Hrdinom slovenských rozprávok je často hlúpy Jano, ktorý ide do sveta a vráti sa odtiaľ múdrejší a rozhľadenejší. Mnohé rozprávky o ňom sa začínajú slovami „Za siedmimi horami, za siedmimi dolinami…“ Aj to je už archaizmus. Dnes sa lietadlom Jano prepraví za pár hodín kam chce. Aj za more. A možno tam už nejde zbierať skúsenosti, ale rozdávať rozumy. Aj rozprávky nás posunuli.
