Bol jesenný večer, okolo pol deviatej, vonku mrholilo. Vojtechovi sa už chcelo spať, neustále sledovanie porna ho otupilo. Chalani občas priviedli do bytu dve-tri dievčatá, asi prostitútky, na ktorých sa potom vystriedali. Vojtech sa najprv zdráhal, no nechcel byť výnimkou v partii. Ešte by povedali, že je teplý. To by bolo zle. Homosexualita sa tu netolerovala, považovala sa za slabosť a zvrátenosť, aká sa nepripúšťa. Okrem toho bol už aj poriadne nadržaný. Po zábave v kluboch si to síce často s nejakou rozdal, ale celé dni presedené v byte urobili s jeho libidom divy. Tréningy v posilňovni – chodievali cvičiť aspoň štyrikrát do týždňa – síce odčerpali časť energie, ale telo si aj tak žiadalo svoje. Pri tretej návšteve dievčat sa už na nič nevyhováral, vybral si čiernovlásku s obstojnou postavou a zasúložil si. Nebolo to nič extra, trochu ho rozladilo, že prehnane predstierala vzrušenie. Hneď ako sa urobil, vstal a odišiel. Sadol si do kresla v obývačke a tupo sledoval brutálne porno na obrazovke.
Dnes večer si znova púšťali obohraný skupinový sex. Chalani sa už ani nesmiali, keď vrieskajúcemu dievčaťu, lapajúcemu dych, niektorý z hercov zapchal ústa penisom. Pozerali film s bezvýraznými tvárami. Laba hlasno sŕkal proteínový koktail. Do izby vošiel Mecho, ktorý si bol dať s dievčatami ešte jedno číslo.
Telefón v kuchyni zazvonil. Išiel to vybaviť Bobo. Chvíľu počúval, potom položil zopár krátkych otázok, ukončil hovor a vrátil sa.
„Máme výjazd, pohyb!“
Všetci ako na rozkaz vstali a začali sa obliekať. Mecho z bytu vyhodil prostitútky. Vojtech nechápal, čo sa deje.
„No čo čumíš? Pohni!“ zakričal na neho Laba. „Hýb sa!“
Obliekli sa ani nie za dve minúty. Zobrali si čierne vetrovky a ťažké kanady. Rýchlou chôdzou zamierili k autu.
Nasadli, šoféroval Mecho. Vyrazili smerom k Draždiaku.
Bobo, sediaci vpredu, sa k nim otočil.
„V Efekte, v tom bare, robia nejakí kokoti bordel. Dali zaucho servírke, takže sa s nimi neserte.“
„To ich ideme zmlátiť?“ nerozumel Vojtech.
„Však robia bordel v bare, nechápeš?“
„A čo keď robia?“
„No však je to náš bar,“ vysvetľoval Bobo.
„Váš? Máte bar?“
„Boha, ten je sprostý,“ zavrčal Bobo a obrátil sa chrbtom.
Laba položil Vojtechovi ruku na plece.
„Nie je náš, že ho máme, ale že nám platia.“
„Však z čoho myslíš, že nám idú platy? Výpalníctvo. Si nepočul?“
„A my sme slušní výpalníci, nie ako niektorí kokoti. Keď je niekde problém, tak ozaj poriešime,“ ozval sa Mecho.
„Ak to nie je problém, čo zrobíme my sami,“ zakončil Laba.
Všetci sa rozrehotali. Aj Vojtech sa smial. Nechcel vyzerať ako hlupák. Okrem toho, ak sú niekde výtržníci, urobiť s nimi poriadok nie je až také zlé. Aspoň tak sa mu zdalo.
+ + +
Mecho zabrzdil pred nízkou budovou. Cez veľké okná videli zopár biliardových stolov, barový pult a sedačky. Za jedným zo stolov sedelo päť pankáčov, asi tak vo Vojtechovom veku. Bolo vidieť, že sú opití. Hulákali, až sem počuli ich nadávky.
„Ty piča! Ty piča vyjebaná!“ pokrikovali na servírku.
Tá s apatickým výrazom sedela za pultom a občas pozrela na hodinky. Nezažívala to prvý raz.
„Ideme. Rýchlo a nesrať sa. Hlavne ty, Vojtech. Musíš si zaslúžiť,“ povedal Laba a rozrazil vstupné dvere.
Pankáči okamžite zmĺkli. Traja sa prikrčili, jeden len otvoril ústa, ďalší sa postavil do pozoru.
„No čo…“ začal.
Nedokončil. Laba nespomalil, došiel k nemu a päsťou mu zasadil tvrdý direkt priamo do nosa. Vojtech počul, ako to prasklo. Pankáč, zaliaty krvou, padol na stôl. Ostatní odskočili, no nezaútočili. Z očí im ako z diaľkových reflektorov vyžaroval strach. Laba chytil zraneného pod krkom a začal ho mlátiť do tváre. Bobo priskočil k druhému, vrazil mu päsťou; keď padal, kopol ho kolenom do hlavy. Mecho zrazil tretieho pravým hákom do brady a pustil sa do štvrtého, ktorý sa krčil v kúte a plakal. Posledný sa pokúsil ujsť popri Vojtechovi, ale ten ho zložil úderom do sánky. Bolo to automatické, v tej chvíli prirodzené. Pankáč sa chytil za líce a plazil sa ku dverám.
„Však ho kopni! Rozjeb ho, smrada!“ kričal Bobo.
Jozef Karika - V tieni mafie
Drsný a zároveň dojímavý mafiánsky román o úpadku jednej celej generácie. Autor so znalosťou veci analyzuje príčiny formovania prvých zločineckých skupín, teritoriálne rozdelenie moci a vplyv podsvetia na politickú klímu v krajine. Jozef Karika umožňuje nahliadnuť do zákulisia nielen gangstrov nižšieho rangu, ale i mafie v bielych golieroch, fungovania regionálnej politiky i práce médií. V románe so šokujúcou otvorenosťou opisuje bezohľadné mafiánske praktiky od výpalníctva, nakrúcania pornografie, obchodu s bielym mäsom až po korupciu, ktorá rozožiera štátne a samosprávne štruktúry.
Vydá 24. februára Ikar
