„Mojou inšpiráciou je ženské telo,“ zdôrazňuje päťdesiatjedenročný fotograf. Netreba dodávať, že nahé ženské telo. Skutočnosť, že žena je pre neho magnetom, prezrádza už cyklus Magnetky a karty pri vstupe do galérie. Z ladných kriviek ženských aktov, akoby tancujúcich či vznášajúcich sa vo vzduchu, skladá rôzne znaky. Niektoré piktogramy pripomínajú muža, ženu či bežiacu postavu, iné zas záhadné obrazce.
„Ženy sú silnejšie a väčšie ako muži,“ konštatuje pred fotografiami cyklu Veľká žena malý muž, ktorý dal výstave názov. S veľkými fragmentmi ženského tela na nich zápasí malá mužská postavička. Nahota sa mení na metaforu, reálne prvky na magický celok, v ktorom rozvíja večný príbeh o vzťahoch medzi mužom a ženou. „Muž je akoby moja predstava, žena je jeho protipólom. Moje fotografie sú založené na kontraste duality, práve ten vytvára harmóniu,“ spomenul Miro Švolík.
Postavami – i keď oblečenými – „maľoval“ rodák z Kozároviec svoje príbehy už ako študent na pražskej FAMU. Viac ako svet navôkol ho zaujímali vlastné pocity a prežívanie. Jeho tvorbu ovplyvnil nielen český poetizmus aj surrealizmus, slovenská lyrizovaná próza aj divadelné inscenovanie. Úvahy, že sa po skončení FAMU stane bačom, radikálne zmenil november 1989. Rozhodol sa pre dráhu fotografa na voľnej nohe. A zostal v Prahe žiť aj tvoriť.
Na konte má stovky kolektívnych a desiatky autorských výstav. Vystavoval v New Yorku, Montreale aj v európskych metropolách. Na medzinárodnej scéne získal viaceré ocenenia. Jeho kniha Cesta do stredu, ktorá vyšla v českom vydavateľstve Argo, bola vo svojej kategórii vyhlásená za najkrajšiu knihu roka 2005.
„Všetky moje fotografie sú rafinované. Aj tieto z cyklu Kvetiny slasti sú technicky dokonalé, krásne. Človek sa k nim približuje a má pocit, že sa pozerá na niečo nádherné a silné. Zrazu si však uvedomí, že sa pozerá na detail ženského lona, čo je pre niektorých ľudí ešte stále tabu. Keď mu to dôjde, nastane moment prekvapenia. Niekto sa možno cíti podvedený, neviem. Pre mňa je to záležitosť technicko-obdivná. Pri skúmaní tela, o ktorom som hovoril, som hľadal pohľady estetiky a krásy,“ povedal Miro Švolík. Dodal, že k tomuto cyklu ho inšpirovala Enslerovej kniha Vagína Monology.
Vystavenú kolekciu doplnil ešte cyklami Mliečna dráha a Od zrodu až do smrti. Výstava fotografií Mira Švolíka Veľká žena malý muž bude v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave do 4. septembra.
