Recenzia: Dva spôsoby, ako si odpáliť stereo

"Chcem zobrať túto pásku a odpáliť tvoje stereo.” Ak si nebudeme všímať jeden vulgarizmus, presne touto vetou sa začína nový album v Amerike usídlených Austrálčanov The Death Set. Veta, ktorá o celom zvyšku nahrávky povie najviac. Sedemnásť skladieb, tridsaťšesť minút, hlučné gitary, ktorých skreslený zvuk pomaly prestáva vyludzovať tóny, agresivita, ale aj schopnosť napísať citlivú pieseň.

19.03.2011 17:00
Stateless: Matilda
Stateless: Matilda
debata

To britskí Stateless so svojím druhým albumom Matilda fungujú úplne inak. Jediná vec, ktorá dá zabrať blanám reprodebien, je "kopák” v úvodnej Curtain Call. Inak štvorica vychádza z trip-hopovej scény predminulej dekády, no snaží sa do svojej produkcie vložiť aj čerstvý a ľahší elektropop. Vo väčšine skladieb však hrajú viac na sentimentálnu vlnu. Sláčikmi podfarbený uplakaný vokál frontmana Chrisa Jamesa, dubová basa, elektronické sample a nepredvídateľná štruktúra skladieb, čo sa vyhýba pravidelnému striedaniu slohy s refrénom, teda tomu, čo si The Death Set tak užívajú, rastie s každým momentom albumu. Až natoľko, aby poslednú päticu piesní, v ktorých hosťuje sláčikový Balanescu Quartet či charizmatická speváčka Shara Wooden, známa z projektu My Brightest Diamond, úplne vyhnala poslucháčov z klubu do temného kúta izby.

Na rozdiel od Stateless sa The Death Set neboja priamočiarosti a nespútanej, v lo-fi zvuku utopenej punkovej energie. Tá intenzívne prúdi od smiešnosti ako refrén skladby Chew It Like a Gun Gum, ktorá pripomína punk zo základnej školy Avril Lavigne, k zdravej nostalgii raných deväťdesiatok podobných Sonic Youth, My Blood Valentine v I Miss You Beau Velasco či záverečnej Is It The End Again? Najmä v takýchto momentoch sa prejavuje sila kapely, ktorá pred dvoma rokmi tragicky stratila jednu z jej dvoch hlavných postáv – speváka Beau Velasca. Hoci sa jeho odkaz či priam ukážka jeho hlasu objavuje v prevažnej časti novinky, platňa Michel Poiccard nie je len spomienkou naňho. A i keď sa na Austrálčanoch sem-tam prejaví odpad amerického mainstreamového punku, skladba sa skončí tak rýchlo, že hneď začne iná, ktorá stihne napraviť chuť.

Čo tieto dve kapely spája? Je to vydavateľstvo Ninja Tune, ktoré z princípu odmieta stagnovať. A hoci sa odjakživa zameriava na elektroniku, v posledných dvoch rokoch sa úspešne usiluje oživiť svoj katalóg o nezvyčajné veci, akými punkoví The Death Set a indie-popoví Stateless rozhodne sú. O energii Austrálčanov sa bude dať presvedčiť aj na tohtoročnej Pohode.

Stateless: Matilda,Ninja Tune/Wegart 2011

Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5

The Death Set: Michel Poiccard, Ninja Tune/Wegart 2011

Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5

Novinky – hudobné albumy

J Mascis: Several Shades of Why, SubPop, 2011
Spevák a gitarista J Mascis je známy ako frontman noise-rockových Dinosaur Jr., no z času na čas vydá pod svojim menom i akustický sólový album. Ten čas nastal práve tento mesiac a tak pod ceneným americkým vydavateľstvom SubPop vychádza jeho novinka Several Shades of Why.

Sin Fang: Summer Echoes, Morr Music, 2011
Sin Fang je alter ego speváka islandských Seabear Sindriho Már Sigfússona. Zatiaľ čo Seabear sa zameriava skôr na indie-folk, Sin Fang je Sigfússonovým priestorom pre experimentálnejšiu tvorbu, čo potvrdzuje aj jeho druhá platňa Summer Echoes.

Wagon Christ: Toomorrow, Ninja Tune/Wegart, 2011
Legenda elektronickej scény Luke Vibert sa po rokoch vracia k jednému z jeho pseudonymov. Wagon Christ. Novinka Toomorrow predkladá pestrú žánrovú paletu, no zároveň obsahuje Vibertov charakteristický rukopis, pohybujúci sa v rôznych žánroch, od hip-hopu cez acid až po IDM.

debata chyba