Tragédia štyroch lietadiel zneužitých ako živé bomby a tisícov nevinných obetí bola však len tematickým východiskom minipríbehov. Film Let číslo 93, ktorý má zajtra slovenskú premiéru, vychádza z reality. Britský režisér a scenárista Paul Greengrass dôkladne študoval autentické záznamy, telefonáty a cez rozhovory s rodinami pozostalých sa snažil vytvoriť čo najrealistickejšie portréty svojich hrdinov.
Na letisku v Newarku je rušno ako každé ráno. Medzi pasažiermi letu číslo 93 do San Francisca, čakajúcimi na odlet, si kamera všimne aj štyroch mladých Arabov. Kapitán, druhý pilot a letušky pripravujú lietadlo na štart. Aj ten najobyčajnejší záber však vibruje už od začiatku napätím. Divák totiž vie, čo všetko čaká pestrú skupinku cestujúcich aj členov posádky. A že namiesto stretnutia s blízkymi na západnom pobreží Spojených štátov ich čaká absurdná dráma a smrť. Každodenným ruchom pulzuje aj Národné stredisko riadenia letovej prevádzky v Herndone.
Zmiznutie Boeingu 767 letu 11 z obrazovky vyzerá ako drobný problém. Dispečer počuje z paluby lietadla, čo sa odklonilo z trasy, slová cudzinca, ktorý hovorí o únose. To je už vážnejšie. Po náraze prvého lietadla do jedného z mrakodrapov dvojičiek vystrieda rutinu chaos. Pohodu na palube letu 93 medzitým vystrieda hrôza. Arabskí mladíci podrezali oboch pilotov, zmocnili sa riadenia a vydesených cestujúcich držia v šachu bombou. Pasažieri, ktorí tajne telefonujú s blízkymi, sa dozvedia o útokoch na WTC. Čo znamená, že nejde o únos a nikto ich nevykúpi. Iba ak oni sami. Vezmú osud letu do svojich rúk. Márne.
Päťdesiatnik Paul Greengrass sa zaskvel na medzinárodnej scéne pred štyrmi rokmi drámou Krvavá nedeľa (Zlatý medveď z Berlinale) v severoírskom meste Derry. Dokumentárny štýl, ktorý majstrovsky ovláda, zvolil aj pre Let číslo 93. Hoci dianie na palube štvrtého uneseného lietadla, ktoré nezasiahlo svoj cieľ, je predsa len viac-menej fikcia. Rozhýbanú kameru zložil zo statívu. Dynamickým strihom znásobuje napätie a zvýrazňuje chaos, ktorý vyvolala nikým nevyhlásená vojna na všetkých úrovniach riadenia letovej dopravy, obrany, aj najvyšších politických miest. Na zvýšenie autenticity pracuje s takmer neznámymi hercami. Nesúdi, nekomentuje, nekritizuje. Nehovorí o dobrých a zlých. Vystrašení nie sú len pasažieri, ale aj arabskí teroristi, ktorí rozhodne nepripomínajú chladných vrahov. A brilantnou scénou, v ktorej odriekajú Otčenáš vrahovia aj ich obete, každý vo svojom jazyku, mieri do divákovej duše. Ako silným posolstvom.
Let číslo 93 je film „nadupaný“ emóciami, ktorými okamžite opantá publikum. Príbeh, ktorý mrazí a bolí, pretože tragédiu písal sám život. Paul Greengrass je navyše talentovaný filmár, ktorý nevpustil do svojho diela v USA obľúbený pátos a sentiment (okrem drobných stôp vo finále). Skvelý film, akých je v kinách ako šafranu.
Hodnotenie redaktorky: 5 z 5 hviezdičiek
