Režisér, ktorý ukazuje aj veci odpudivé, kruté a provokatívne. Mnohých tým šokuje. A sám sa čuduje. Prečo by vraj neukázal niečo, čo môže obťažovať publikum. „Veď ja nepracujem s divákmi,“ pripomenul tvorca snímok Prelomiť vlny, Tanečnica v tme, Idioti, Dogville či Manderlay. Kultový dánsky režisér, ktorý najnovšie vyvolal rozruch titulom Antikrist. Ten práve vstupuje do slovenských filmových klubov a uvádza ho aj prehliadka Febiofest, ktorá sa začala v piatok.
Lars von Trier často rozpráva príbehy žien, ktorým pripravil hraničné útrapy. Vyslúžil si dokonca označenie mizogýn. Sám však tvrdí, že s herečkami má dobré vzťahy a pracuje s nimi radšej ako s mužmi. Hrdinky vraj odrážajú jeho osobnosť viac ako mužské postavy. V Antikristovi stvárnila hlavnú úlohu Charlotte Gainsbourgová, ktorá vyhlásila: „Považujem to za nespravodlivosť, keď o ňom tvrdia, že nenávidí ženy. Naozaj mám pocit, že som hrala jeho, že on bol tou hrdinkou a prechádzal jej utrpením, fyzickým stavom a záchvatmi úzkosti.“
Gainsbourgová si v Antikristovi zahrala ženu sužovanú tragickou smrťou jej dieťaťa. Ťažká úloha, ťaživý film. Veľká časť príbehu sa odohráva v lesoch, ktoré ľudia často vnímajú ako únikové, občerstvujúce, prívetivé prostredie. Von Trier ho však vidí ako prostredie, v ktorom prebieha ustavičný boj o život. Nakrúcanie pritom pre neho nebolo jednoduché. Trpel totiž silnou depresiou a priznal, že Antikrista nemal celkom pod kontrolou. Bola to však pre neho terapia. Do filmu projektoval svoje úzkosti. A zároveň sa pri jeho výrobe dostal do istých koľají, zapadol do organizovaného systému s pravidlami, podľa ktorých musel fungovať. Ako pri terapii.
Von Trier má viacero fóbií. Nehovorí o nich síce rád, ale hovorí o nich, lebo je to tak pre neho jednoduchšie. A často sa ho na to pýtajú. Tvrdí, že má strach takmer zo všetkého. Aj z lietania, čo je pre slávneho režiséra zaťažujúce. Veď cesta na festival do Cannes pre neho znamená niekoľkodňové trmácanie sa v karavane. A v Spojených štátoch nikdy nebol, hoci sa tam odohráva niekoľko jeho príbehov. Napríklad Manderlay. Druhá časť tzv. americkej trilógie. V nej vystupuje hrdinka, ktorá chce zbaviť černošskú komunitu v Alabame otroctva a predstaviť jej demokraciu. Neúspešne. „Nemôžete jednoducho zúčtovať so starými pravidlami, vyznačiť nové a veriť, že to bude celé fungovať. Morálne tradície sa musia utvoriť vnútri samotnej spoločnosti,“ vysvetlil režisér zlyhanie svojej hrdinky. A zároveň ju prirovnal k sebe samému – snaží sa byť na všetkých dobrá, ale výsledkom sú len škody.
Ako pritom Manderlay vyzerá? Neobyčajne, ako býva pri filmoch von Triera zvykom. Dej sa odohráva na divadelnej scéne, kde nie je veľa rekvizít a priestorové prvky sú často iba naznačené. Ale slovami režiséra, načo divákom podstrkovať dokonale vyzerajúci vláčik na hranie, keď môžu použiť fantáziu. Podobnú prácu s priestorom pritom predviedol už v prvej časti spomínanej trilógie, ktorá sa volala Dogville. Potvrdil tak svoju odvahu prinášať niečo, čo nie je úplne bežné a očakávané. Lars von Trier rád hľadá.
Potvrdil to aj filmárskym manifestom Dogma 95, ktorý spoluzakladal. Určil v ňom, že nakrúcať sa môže jedine v reálnom prostredí, kde sa odohráva dej, bez dotvorených rekvizít a kulís, že sa musí používať ručná kamera bez špeciálneho osvetlenia či filtrov a tak ďalej. Na tvorbu filmu to kládlo nové nároky. Ale to chcel von Trier dosiahnuť – skomplikovať si cestu, pretože mu remeslo išlo príliš od ruky.
„Väčšinu pravidiel som zacielil sám proti sebe, proti oblastiam, v ktorých som sa cítil pridobrý, proti filmárčine, ktorá mi už išla sama od seba. Nebolo to len o skomplikovaní si vecí, ale aj o vytvorení lepšieho produktu zložitejšou cestou,“ objasnil režisér. Výsledkom je jeho snímka Idioti. A mnohé ďalšie vznikli v produkcii spoločnosti Zentropa, ktorú von Trier spoluzakladal. Združila viacero tvorcov, ktorí sa pustili do nakrúcania filmov v štýle Dogmy 95. K tým známejším patrí napríklad Taliančina pre začiatočníkov.
Možno si von Trier potreboval klásť prekážky a vytvárať pravidlá. Vyrastal totiž v podmienkach, keď nemal nič zakázané a mal sa rozhodovať sám. „Moji rodičia boli komunisti a nudisti. Nezaujímalo ich, či chodím do školy, alebo sa opíjam. Po takomto detstve hľadáte v živote nejaké obmedzenia,“ cituje režiséra nemecký týždenník Die Zeit. Von Triera tiež veľmi zasiahlo, keď mu matka až tesne pred smrťou prezradila, že jeho biologický otec nie je ten, pri ktorom vyrastal. Filmár neskôr uviedol, že svojou tvorbou vyhlasuje vojnu sebe samému, svojim hodnotám a spôsobu, akým bol vychovaný. „Nemyslím si, že pracujem pre publikum. Môžete robiť jedine pre seba a prípadne sa vidieť v úlohe publika,“ zmienil sa von Trier.
Zdá sa zároveň, že mu neprekáža, keď jeho filmy vyvolávajú rozporuplné reakcie. Platí to aj pre Antikrista, ktorý bol premiérovaný na vlaňajšom festivale v Cannes. Rozpútal tam mohutnú diskusiu. Mnohí film nechápali, ani to, prečo vznikol. „Urobil som ho pre seba, nemám sa za čo ospravedlňovať a vy ste teraz moji hostia. Boh mi diktuje, čo mám robiť a ja som najlepší režisér na svete,“ odkázal režisér festivalovým novinárom.
Napriek viacerým odmietavým postojom získal film v Cannes aj významné ocenenie. Porota ho prisúdila herečke Charlotte Gainsbourgovej, predstaviteľke hlavnej úlohy. A vďaka účinkovaniu v snímkach Larsa von Trier uspeli viaceré herečky. Emily Watsonová dostala Európsku filmovú cenu za stvárnenie hrdinky filmu Prelomiť vlny. Islandská speváčka Björk, ktorú režisér obsadil do titulu Tanečnica v tme, si okrem Európskej filmovej ceny odniesla aj hereckú trofej z festivalu v Cannes.
Spolupráca Björk a Larsa von Trier mala pritom dramatický priebeh. Režisér sa posťažoval, že speváčka sa denne vyhrážala odchodom. Neskôr vraj napísala aj list Nicole Kidmanovej, ktorá mala hrať v Dogville, aby úlohu nebrala. S odôvodnením, že jej nakrúcanie Tanečnice v tme zničilo dušu. „Bože, ale sme bojovali. Keď však pracovala, podávala veľmi dobré výkony,“ povedal o Björk von Trier. A dodal, že jeho hnev bol len prirodzenou reakciou na stres a že preto ho ešte nemožno označovať za arogantného a krutého tvorcu. „Iste, musíte byť istým spôsobom autoritatívny. Ale ja sa to snažím robiť škandinávskym štýlom. Aby sa mi dobre pracovalo, potrebujem dobré vzťahy, špeciálne s hercami. Na rozdiel od iných režisérov ja nedokážem pracovať počas bojov,“ ozrejmil filmár.
Aký teda Lars von Trier je? Jedna z jeho odpovedí znie aj takto: „Áno, som moralista. Ale nechcem, aby boli moralistické moje filmy. A tiež nechcem, aby ste ma považovali za moralistu. Chcem, aby ste ma považovali za krutého, tvrdého a mužného.“
Výber z filmov Larsa von Triera
Európa (1991)
Tesne po vojne prichádza mladý Američan Leopold do Nemecka, kde sa zamestná ako vlakový sprievodca. Dostal sa však do krajiny, z ktorej ešte nezmizli nacistické myšlienky. Hlavnú úlohu vo filme stvárnil Jean-Marc Barr.
Prelomiť vlny (1996)
Príbeh filmu sa odohráva na škótskom vidieku a predstavuje veriace dievča Bess, ktoré sa vydá za robotníka Jana. Keď muž utrpí úraz a ochrnie, začína sa ženina cesta sebaobetovania. Jan ju žiada, aby spávala s inými mužmi.
Idioti (1998)
Do rodinného domu na predmestí Kodane sa uchýlili ľudia, ktorí sa chcú na čas zrieknuť svojich bežných pozícií v spoločnosti a začínajú sa hrať na idiotov, čím provokujú svoje okolie. Film je nakrútený podľa zásad manifestu Dogma 95.
Tanečnica v tme (2000)
Vo filme s hudobno-tanečnými výstupmi stvárňuje hlavnú úlohu Björk. Hrá emigrantku Selmu, ktorá sa usadila v Spojených štátoch. Snaží sa tam zariadiť operáciu pre svojho syna, ktorý trpí dedičnou poruchou zraku.
Dogville (2003)
Grace sa na úteku pred gangstrami dostane do zapadnutého mestečka a z vďaky za to, že ju tamojší obyvatelia prichýlili, im chce pomáhať. Postupne však na ňu kladú čoraz väčšie nároky. Hlavnú úlohu hrá Nicole Kidmanová.
Manderlay (2005)
V 30. rokoch minulého storočia prichádza Grace do Alabamy a zisťuje, že na tamojších plantážach stále funguje otrokársky systém. Snaží sa preto pomôcť černošskej komunite, ale jej „prevýchova“ neúčinkuje tak, ako si predstavovala.
Kto je tu riaditeľ? (2006)
Majiteľ IT firmy Ravn si vymyslel imaginárneho riaditeľa, ktorý sídli v USA a o všetkom rozhoduje. Ravn sa tak snaží vychádzať čo najlepšie so svojimi zamestnancami. Ale keď chce firmu predať, musí si do úlohy riaditeľa najať herca.
Lars von Trier
30. apríl 1956 – narodil sa v dánskej Kodani
1979 – začal študovať na Dánskej filmovej škole, ktorú absolvoval v roku 1983
1984 – nakrútil prvý celovečerný film Prvok zločinu, za ktorý získal technickú cenu na festivale v Cannes
1991 – nakrútil film Európa, ktorý mu okrem iných ocenení vyniesol aj Cenu poroty na festivale v Cannes
1992 – bol jeden zo zakladateľov produkčnej spoločnosti Zentropa
1994 – nakrútil seriál Kráľovstvo, ktorý sa odohráva v nemocničnom prostredí, a hoci obsahuje výrazné prvky hororu, nechýba v ňom ani svojský humor. O tri roky neskôr vznikla druhá séria Kráľovstva.
1995 – s režisérom Thomasom Vinterbergom predstavuje filmársky manifest Dogma 95
1996 – von Trierov film Prelomiť vlny získal Veľkú cenu poroty v Cannes aj Európsku filmovú cenu. O rok neskôr snímku nominovali na Zlatý glóbus, rovnako ako predstaviteľku hlavnej úlohy Emily Watsonovú, ktorá získala aj oscarovú nomináciu.
1998 – spoločnosť Zentropa začína produkovať aj pornofilmy
2000 – film Tanečnica v tme získava Zlatú palmu na festivale v Cannes a predstaviteľka hlavnej úlohy Björk tam dostala cenu pre najlepšiu herečku. Titul získal aj Európsku filmovú cenu za najlepšiu snímku a herečku.
2001- Björk, Lars von Trier a Sjón Sigurdsson sú nominovaní na Oscara za pôvodnú hudbu k filmu Tanečnica v tme
2003 – filmom Dogville odštartoval svoju americkú trilógiu. Druhá časť s názvom Manderlay vznikla o dva roky neskôr, tretia je zatiaľ len v pláne
